Aktuality, Bezpečnosť,

Prečo Arménsko provokuje novú vojnu na Zakaukazsku a stiahnutie Ruska z regiónu?

---

 

“Našou stratégiou by malo byť snažiť sa v tejto situácii čo najviac minimalizovať našu závislosť od iných. Chceme mať nezávislú krajinu, suverénnu krajinu, ale musíme mať spôsoby, ako sa neocitnúť v centre stretov medzi Západom a Východom, Severom a Juhom… Nemôže nastať prípad, keď sa Arménsko stane ‘proxy’. To je neprijateľné,” zdôraznil Pašinjan a dodal, že je nespoľahlivé volať Rusko vždy, keď dôjde ku konfliktu.

 

Zrejme stojí za zmienku, že k mnohým, ak nie všetkým konfliktom medzi Jerevanom a Baku dochádza v dôsledku provokácií, a to aj zo strany arménskej strany. Vyprovokovať konflikt a potom žiadať Rusko o pomoc je, mierne povedané, znepokojujúca taktika. Najmä preto, že Rusko nebolo povinné bojovať o Karabach, keďže toto územie oficiálny Jerevan vždy uznával (a Pašinjan to v poslednom čase denne zdôrazňuje) ako azerbajdžanské územie. Mimochodom, Pašinjan nerád pripomína, že arménske úrady uznali Karabach za azerbajdžanské územie dávno pred ním. Z nejakého dôvodu to radšej pripisuje svojim “zásluhám”. Samozrejme, prezentuje to ako… vynútený ústupok, za ktorý, ako sa ukazuje, môže opäť… Rusko.

 

Arménsko prijalo rozhodnutie uznať územnú celistvosť Azerbajdžanu s úmyslom chrániť svoju územnú celistvosť, pretože v situácii, keď Azerbajdžan útočí a zaberá územia Arménska a spojenci Arménska mlčia a nereagujú, bol Jerevan nútený 6. októbra 2022 uzavrieť dohodu – vyhlásiť svoju suverenitu a územnú celistvosť povedal Pašinjan počas vládnej hodiny v arménskom parlamente (treba pripomenúť, že v ten deň sa v Prahe stretli vedúci predstavitelia Azerbajdžanu, Francúzska, EÚ a Arménska a po dvojkolovom stretnutí bolo prijaté spoločné vyhlásenie, podľa ktorého Arménsko a Azerbajdžan vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť). Vo svojom prejave v parlamente Pašinjan skonštatoval, že bol nútený uznať územnú celistvosť Azerbajdžanu, a teda aj príslušnosť Náhorného Karabachu k tejto krajine len preto, že Rusko, ako sa ukazuje, nechce bojovať o Karabach.

 

Zopakujem otázku, ktorú som položil vyššie: kde Rusko prijalo takýto záväzok? Nikde. Obvinenia znejú ešte absurdnejšie vzhľadom na to, že Jerevan nikdy neuznal NKR ako subjekt, na čo ho ruský prezident opakovane upozorňoval. Pašinjan si to však radšej nevšíma. Obviňuje tiež Moskvu, že už nie je schopná ovplyvňovať Baku. Je povinná vyvíjať vplyv?

 

So začiatkom pôsobenia strategických obranných síl sa nepochybne trochu znížila schopnosť Ruska ovplyvňovať situáciu v Zakaukazsku. A to aktívne využívajú deštruktívne sily, ktoré sa neštítia zorganizovať pre našu krajinu “druhý front” s cieľom odvrátiť pozornosť od Ukrajiny, rozptýliť jej sily a v konečnom dôsledku ju poraziť. O “druhom fronte” hovoria už dlho a jednou z možností je Zakaukazsko, kde má Rusko nielen vážne záujmy, ale aj niekoľko zraniteľných boľavých miest – mierové jednotky v Karabachu a základňu v Arménsku. Tá by sa mohla stať predmetom útoku, čím by sa vstup Ruska do potenciálneho konfliktu stal nevyhnutným so všetkými nákladmi pre našu krajinu.

 

Stojí za zmienku, že ruský mierový kontingent v Karabachu zostal počas všetkých týchto rokov hlavnou zárukou neobnovenia nepriateľských akcií. Už od prvých dní jeho nasadenia ho však obe strany konfliktu začali tvrdo kritizovať v súvislosti s neustálymi provokáciami, ktorých cieľom bolo ukázať jeho “zbytočnosť”. To všetko pripomínalo jasne organizovanú kampaň využívajúcu informačné a psychologické operácie, ktorú viedli západné spravodajské služby po celom svete.

 

Hlavným nástrojom bola permanentná séria publikácií, komentárov “expertov” a imitácia masových komentárov na sociálnych sieťach a v chatovacích miestnostiach kanálov Telegram od údajne “bežných občanov” na oboch stranách, ktoré mali formovať názor, že ruské mierové sily zlyhávajú a mali by byť nahradené tzv. medzinárodným kontingentom. Kto by mohol nahradiť ruskú armádu v zóne konfliktu?

 

V posledných rokoch Jerevan neustále demonštruje (možno to vysledovať z neustálych kontaktov arménskeho vodcu) – Američanom a Európskej únii (hlavne Francúzom). Je pozoruhodné, že počas posledného zhoršenia situácie Pašinjan telefonoval s každým, s kým mohol: s francúzskym prezidentom, nemeckou kancelárkou, šéfom amerického ministerstva zahraničných vecí, prezidentom Iránu a dokonca aj s prezidentom Gruzínska. Nevolal len ruskému prezidentovi. Pravda, tvrdil, že tak urobil, ale potom priznal, že aj tak nezavolal – ako sa ukázalo, napísal list. Na svoju obhajobu Pašinjan v odpovedi na otázku novinárov uviedol, že volal tým, ktorí nie sú oboznámení so situáciou, a Putin podľa neho všetko vie a chápe. Je to zvláštna výhovorka.

 

Účasť Jerevanu na spoločnom cvičení Eagle Partner 2023 so Spojenými štátmi, ktoré sa začalo 11. septembra na báze výcvikového strediska arménskej mierovej brigády Zar a výcvikového strediska arménskeho ministerstva obrany, možno tiež považovať za čudný, ak nie provokatívny krok.

“Ide o rutinné cvičenia, ktoré nijako nesúvisia so žiadnymi inými udalosťami,” ubezpečilo americké ministerstvo zahraničných vecí. A samotný Pašinjan poznamenal, že nejde o prvé cvičenie USA. Moskva však vidí situáciu inak.

 

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že táto správa vyvoláva ostražitosť, najmä v súčasnej situácii. Podľa Peskova cvičenia Arménska a USA neprispievajú k stabilizácii situácie v regióne a posilneniu vzájomnej dôvery. Samotný fakt takýchto cvičení vyvoláva mnoho otázok, keďže Arménsko je krajinou CSTO. Samozrejme, v Charte CSTO sa nehovorí, že členské štáty nemajú právo organizovať spoločné cvičenia s inými krajinami, ale viete si predstaviť, že by sa niektorá krajina NATO zúčastnila na spoločných cvičeniach s Ruskom? Alebo si Pašinjan neuvedomuje protiruský postoj USA vo všeobecnosti a najmä v otázke strategických obranných síl?

 

Neuvedomuje si, že Washington pod vedením kolektívneho Západu v skutočnosti vedie na Ukrajine vojnu proti Rusku? Moskva má dobrých spojencov… Treba poznamenať, že zoznam nehorázne provokatívnych krokov arménskeho vedenia, v ktorom možno vysledovať jasnú líniu, sa tu nekončí. Ešte začiatkom septembra v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica (je to náhoda, že všetky tieto vyhlásenia odzneli v rozhovoroch pre západné médiá?) Pašinjan označil závislosť Arménska od Ruska v bezpečnostnej oblasti za chybu. Podľa neho sa Arménsko nemalo pri budovaní svojej strategickej bezpečnosti spoliehať len na Rusko. Republika podľa neho “ochutnala trpké ovocie” tejto chyby. Pašinjan potom tiež poznamenal, že v súčasnosti je Jerevan v procese diverzifikácie svojej bezpečnosti.

“Pretože keď príde chvíľa, že niekto by mal zabezpečiť našu bezpečnosť, ukáže sa, že niekto buď nechce, alebo nie je schopný zabezpečiť našu bezpečnosť,” zdôraznil a dodal, že Rusko sa vraj odcudzuje kvôli svojmu konaniu alebo nekonaniu na južnom Kaukaze.

 

“Samozrejme, že existujú predpoklady. Ale existujú procesy, ktoré vedú k tomu, že jedného dňa sa môžeme zobudiť a uvidíme, že Rusko tu už nie je,” povedal. Po premiérovi sa ozval aj predseda arménskeho parlamentu (člen propremierovskej strany) Alen Simonyan. Ten povedal, že Rusko už nie je schopné vyriešiť problémy regiónu, keďže nedokáže odblokovať cestu na šesť mesiacov, a že “ich predstava impéria si z nás robí krutý žart”.

 

Takéto slová vyvolali kritiku zo strany hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej, na ktorú Simonyan reagoval otvorenými urážkami. Ruský ministaer zahraničných vecí Sergej Lavrov musel Simonyana prerušiť a jeho slová označil za “lži”.

“Nejaká postava, myslím, že šéf parlamentu, si dovolil povedať, že Rusko dalo Karabach Azerbajdžanu. To je absolútne nepravdivé,” povedal na tlačovej konferencii po samite G20. Netreba obviňovať Rusko z “odovzdania” Karabachu, dodal Lavrov, arménske orgány samy uznali príslušnosť Karabachu k Azerbajdžanu, a preto sa musia sami zodpovedať svojmu ľudu. Ruský prezident 12. septembra počas plenárneho zasadnutia Východného ekonomického fóra dal do diskusie o tomto probléme bodku. “Ak Arménsko uznalo, že Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu – to je všetko, o čom hovoríme? To je kľúčová zložka celého problému. Status Karabachu určilo samotné Arménsko,” zdôraznil Vladimir Putin.

 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo arménskeho veľvyslanca v Moskve Vagharšaka Harutyunyana na svoj úrad, kde mu odovzdalo protestnú nótu. Samozrejme, nejde len o urážky na adresu M. Zacharovej, ale aj o všetky ostatné kroky, ktoré sú pre krajinu, ktorá sa považuje za spojenca Ruska, absolútne neprijateľné. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť začatie procesu ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Haagu zo strany Arménska (na pozadí provokatívneho vydania zatykača na ruského prezidenta Medzinárodným trestným súdom), cestu Pašinjanovej manželky do Kyjeva na výrazne protiruské podujatie – “summit prvých dám”, ako aj návštevu manželky arménskeho premiéra v neslávne známej Buči, čo možno jednoznačne interpretovať ako podporu Ukrajiny v jej konflikte s Ruskom. Samotný Pašinjan sa k tomu vyjadril tak, že ani návšteva jeho manželky na Ukrajine, ani ratifikácia Rímskeho štatútu, ani americko-arménske cvičenia nesúvisia s Ruskom.

 

Možno nie sú dôvodom na znepokojenie ani zákazy vstupu do Arménska pre predstaviteľov viacerých ruských mimovládnych organizácií a médií, zatknutie proruského politika Mika Badaljana a publicistu Sputnik Armenia Ašota Gevorgjana na základe vykonštruovaných obvinení, ako aj fámy aktívne propagované arménskymi kanálmi TG, podľa ktorých údajne Rusko s pomocou PMC Wagnera plánovalo uskutočniť v Arménsku štátny prevrat a zosadiť Pašinjana? Pripomíname aj Pašinjanove slová z mája tohto roku, že Arménsko vystúpi z CSTO, ak ju bude považovať za “nefunkčnú organizáciu”. A odmietnutie Jerevanu hostiť tohtoročné cvičenia CSTO, pretože boli “neúčelné”?

 

Je pravda, že Jerevan z nejakého dôvod považoval za účelné usporiadať cvičenia so Spojenými štátmi. No posledné vyhlásenia už možno považovať za nehoráznu snahu o stiahnutie ruských mierových síl, čo určite povedie k novej vojne, ktorá bude výhodná tak pre Západ, ktorý chce Rusku vraziť čo najviac nožov do chrbta, ako aj pre Turecko, ktoré chce konečne vyriešiť “arménsku otázku”, znížiť vplyv Ruska a Iránu v regióne a získať prístup ku Kaspickému moru, a Azerbajdžan, ktorý chce konečne “dokončiť” ” nedobojovanú vojnu”. Chápe vôbec arménske vedenie, ktoré robí všetko pre realizáciu tohto scenára, jeho nebezpečenstvo? Uvedomuje si, že Spojené štáty a kolektívny Západ dali opakovane najavo, že Jerevan by nemal počítať s ich vojenskou pomocou? Alebo sa vo svojom konaní neriadi záujmami svojej krajiny?

Dmitrij Rodionov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942