.
Aktuality, Bezpečnosť,

G20 vs. BRICS. Nič na svete už nebude také ako predtým

Tento formát interakcie medzi najväčšími svetovými ekonomikami kedysi iniciovali USA ako odpoveď na výčitky týkajúce sa elitárstva západného klubu G7, ktorý sa snažil určovať hospodársku, a dokonca aj politickú agendu celého sveta. Západ sa zároveň od začiatku usiloval zachovať vedúcu úlohu G7 a ponechal ostatným členom nového rozšíreného formátu úlohu akéhosi “hnacieho pásu” na presadzovanie rozhodnutí už prijatých na zasadnutiach G7.


 

S príchodom BRICS na medzinárodnú scénu sa postupne ukázala efemérnosť takýchto kalkulácií. Práve do tohto združenia patrí alebo sa chystá patriť väčšina členov skupiny G20 mimo G7, ktorí majú na budúcnosť trochu iné názory ako G7 a nechcú sa uspokojiť so situáciou podobnou koloniálnym časom. A práve oni, azda po prvýkrát za celú existenciu G20, otvorene dominovali na samite a do výsledných dokumentov zapracovali svoje možnosti v mnohých zásadných otázkach. Je to o to prekvapujúcejšie, že v Indii z rôznych dôvodov chýbali vedúci predstavitelia Číny Si Ťinpching a Ruska Vladimir Putin, ktorých zastupovali čínsky premiér Li Čchiang a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

 

Napriek tomu konsenzus BRICS dosiahnutý za priamej účasti oboch hláv štátov preukázal svoju udržateľnosť, ktorá sa naplno prejavila v Dillí. Pre západných lídrov na čele so “zamračeným” americkým prezidentom Joeom Bidenom a prižmúreným, čiernookým O. Scholzom bol nápor BRICS, ktorý v nemalej miere umožnila India, ktorá stretnutie hostila, úplným prekvapením. Biden skrátil svoj pobyt celkovo o celý deň a vynechal taký bod programu, ako je ” Jedna budúcnosť”. Inými slovami, Washington zjavne nevidí s väčšinou účastníkov v realite žiadne spoločné perspektívy.

 

Ešte v predvečer samitu v Naí Dillí západní politici a experti, naopak, videli pred sebou “brilantnú príležitosť” využiť neprítomnosť najvyšších predstaviteľov Moskvy a Pekingu na to, aby “pritiahli predstaviteľov globálneho Juhu na svoju stranu”, poštvali ich proti týmto hlavným mestám a zaradili do programu výlučne pre seba výhodné rozhodnutia. Osobitná kalkulácia vychádzala z lojálneho postoja hlavného organizátora stretnutia, indického premiéra N. Módího, ktorý mal ako hostiteľ stretnutia ďalšie páky na ovplyvňovanie priebehu prípravy dokumentov celého podujatia. Nádeje na to dávali početné manévre Washingtonu okolo jeho osoby v poslednom období, lichotivé vyjadrenia indického lídra o bilaterálnych vzťahoch so Spojenými štátmi, ktoré predniesol počas svojej nedávnej návštevy tamojšieho štátu.

 

Módí však viedol samit čo najpragmatickejším spôsobom, nikde sa neodklonil od národných záujmov a dohodnutých pozícií v rámci zoskupenia BRICS. Potvrdil tak, že India sa považuje za globálnu mocnosť s vlastným kurzom a nemieni sa stať nikoho satelitom. Úloha sprostredkovateľa medzi hlavnými konkurenčnými silami jej celkom vyhovuje. Podľa očakávania bola najbúrlivejšia diskusia k bodu záverečného vyhlásenia o situácii na Ukrajine. Zo všetkých možností nakoniec prešiel spoločný kompromisný návrh Indie s Južnou Afrikou, Brazíliou a Indonéziou, v ktorom sa popri všeobecných výzvach na mier po prvýkrát výslovne neuvádzalo Rusko ako “agresor”. Okrem toho sa pri obnovení “obilnej dohody” hovorilo, že dodávky potravín a hnojív by mali byť otvorené nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Rusko.

 

Nie je prekvapujúce, že oficiálny Kyjev, ktorý nebol na zasadnutie G20 pozvaný ani priamo, ani virtuálne, vyjadril s týmito bodmi mimoriadnu nespokojnosť a povedal, že “G20 sa nemá čím chváliť”. Na účasť na samitee sa nedalo kvalifikovať ani ako “tieň Hamletovho otca”, na ktorého titul prevádzkovateľa sa hlási ukrajinský minister zahraničných vecí D. Kuleba. Nemecká publikácia Die Zeit uvádza, že záverečné vyhlásenie summitu G20 v Naí Dillí zrútilo aj predtým ohlásené plány nemeckého kancelára Olafa Scholza “dať Rusku na summite facku”.

 

Čínsky denník Baijiahao sa domnieva, že “nečakanú facku” dostal na stretnutí skôr Západ. Britský denník Financial Times píše, že vyhlásenie k tomuto bodu samitu bolo úderom pre západné krajiny, ktoré sa počas uplynulého roka snažili presvedčiť rozvojové krajiny, aby odsúdili Moskvu a podporili Ukrajinu. Záujmom krajín BRICS a globálneho Juhu vyšli v ústrety aj tie body záverečných dokumentov, ktoré sa zaoberali potrebou reformy WTO, medzinárodných finančných inštitúcií a mechanizmov OSN v prospech väčšej rovnosti a zohľadňovania záujmov všetkých krajín. Týmto smerom smerovalo aj rozhodnutie prijať Africkú úniu (AÚ) za stáleho člena skupiny G20 s rovnakými právami a právomocami, aké už v tomto zoskupení má EÚ. Hoci všetky prijaté rezolúcie majú čisto deklaratívny charakter a G7 ich môže ľahko ignorovať, ako sa to už mnohokrát stalo v prípade iných výziev, ktoré im nevyhovovali, aj tak svedčia o zásadnej zmene v rovnováhe svetových síl.

 

Západní politici prezentujú prijatie iniciatívy hospodárskeho koridoru India – Blízky východ – Európa (IMEC) v Naí Dillí ako svoj jediný úspech. Ako ju definoval Módí, vydláždi “cestu spoločných túžob a snov, ktorá sľubuje byť majákom spolupráce, inovácií a spoločného pokroku”. Na Západe sa však vo veľkej miere nehovorí ani tak o spoločnej prosperite prostredníctvom tejto iniciatívy, ale skôr o tom, že ide o “kľúčové protiopatrenie voči rastúcemu vplyvu Číny v regióne” a jej iniciatíve Pásmo a cesta (BRI).

 

V Pekingu sa však o tejto iniciatíve skôr mlčí, a to z toho dôvodu, že sa v prvom rade týka pobrežných zón Indického oceánu, zatiaľ čo VRI je zameraná najmä na vnútrozemie Eurázie. Tieto iniciatívy sa skôr dopĺňajú, než vylučujú. Po druhé, čínsky projekt sa úspešne rozvíja už viac ako desať rokov, zatiaľ čo IMEC je len vyhlásením o zámere bez skutočného konkrétneho obsahu. Okrem toho táto iniciatíva vychádza z úzkeho miesta Suezského prieplavu a potrebuje doplnok, ktorým by mohol byť napríklad dopravný koridor sever – juh, ktorý rozvíja Rusko, a to aj s ohľadom na Čínu. IMEC zatiaľ v istom zmysle len predbieha možné prijatie novej stratégie Číny ” Námornej hodvábnej cesty” alebo “Šnúry perál”. V ažmto prípade je veľkou otázkou, kto sa ukáže ako rýchlejší.

 

Oficiálny čínsky denník Global Times poukazuje na to, že v predvečer samitu G20 USA a zvyšok Západu považovali stretnutie v Dillí za príležitosť na vyvolanie sporu medzi “čínskym drakom a indickým slonom” a snažili sa čo najviac vyprovokovať ich vzájomné nezhody. Číňania zdôrazňujú: napriek tomu, že americké a európske médiá podnecujú “čínsko-indický konflikt”, indický minister zahraničných vecí Subramanyam Jaishankar, “čeliac zavádzajúcim otázkam médií”, povedal: “Nepozerám sa na to tak, ako naznačujete”. Známy americký politický jastrab John R. Bolton sa zrejme nie nadarmo domnieva, že Biely dom v súvislosti so stretnutím vykresľuje “dobrú hru so zlou hrou”. Podľa jeho názoru “v medzinárodných záležitostiach nie je predstieranie zdravým základom politiky”. Zašiel až tak ďaleko, že odporúča úplne upustiť od tohto formátu. Z Boltonovho pohľadu by “zrušenie stretnutí G-20 uvoľnilo lídrom čas, aby sa mohli sústrediť na skutočné problémy, a nie na diplomatické jemnosti”. Bude ho Biely dom počúvať? To ukáže budúcnosť. Medzitým bude americká diplomacia čeliť značným výzvam, keďže ďalšími rotujúcimi predsedami G20 sa majú stať Brazília a Juhoafrická republika, jedni z “otcov zakladateľov” BRICS.

Dmitrij Minin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov