Ekonóm Chazin odhalil ďalšieho ekonomického sabotéra Ruska
Najprv som nechcel písať komentár k Zadornovmu prejavu, ale bol tak aktívne propagovaný, že to človeka zvádza k tomu, aby sa doň pozrel. Takže v prvom rade, kto je Zadornov? Ako ho možno charakterizovať? Veľmi jednoducho: je jedným z niekoľkých (medzi nimi sú Dubinin, Aleksašenko, Čubajs, Ignatiev a Kudrin) organizátorov defaultu v roku 1998. Tu už nie je čo komentovať.
Má veľmi blízko k liberálnemu vedeniu menových orgánov: jednak preto, že bol šéfom rozpočtového výboru Štátnej dumy (zo strany Jabloko), jednak preto, že bol ministrom financií vo vláde Černomyrdina a Čubajsa (Čubajs mu v roku 1997 odovzdal ministerský post), a jednak preto, že sa v koordinácii s centrálnou bankou podieľal na “sanácii” jednej z najväčších skrachovaných bánk. Jeho práca tiež vyvolávala množstvo otázok. To, že Kommersant, známy “žltý” denník, dáva príležitosť práve tejto postave vyjadriť sa k téme devalvácie rubľa, je pochopiteľné: svojho švagra vidí z diaľky. Otázka je iná: aký je cieľ?
Pretože Zadornov hovorí frázy (že je potrebné predať časť devízových príjmov vnútri Ruska), ale aj úplne divoké veci, napríklad, že niektorí ruskí exportéri majú problémy s prebytkom indických rupií. Narážka jednoznačne smeruje na ropné spoločnosti, keďže práve o nich sa najviac “šušká”, pokiaľ ide o predaj do Indie. Nikto z čitateľov tejto publikácie nevie, že ropné spoločnosti nepredávajú za rupie, ale najdôležitejšie je, že svet sa dočkal odhalenia, ktoré nikto iný nevidel! A toto odhalenie nemá nič spoločné s politikou centrálnej banky! Zadornov je ten istý liberálny káder ako súčasné vedenie menových orgánov (pripomínam, že minister financií Siluanov je chránencom Kudrina, ktorý bol v roku 1998 Zadornovovým námestníkom na poste ministra financií; a Nabiullina bola v tom istom čase námestníčkou ministra hospodárstva a výkonnou tajomníčkou vládnej komisie pre vzťahy s medzinárodnými finančnými organizáciami, čo sú jedny z hlavných huslí, v ktorých hral Zadornov) a zrejme ho požiadali, aby “vymenil šípku”.
Všetky jeho narážky a sondy sú zjavne zamerané na to, aby udržal starých súdruhov na uzde. Ľudia nie sú ochotní vnikať do zložitých príčin udalostí, najmä ak nie sú vo sfére ich priamych záujmov. Centrálna banka má jednoznačne záujem vyhnúť sa obvineniam z úmyselnej devalvácie a Zadornovova “čerstvá” (v tom zmysle, že niečo také ešte nikomu nenapadlo) myšlienka je tu veľmi užitočná – tí, ktorí majú radi vedenie centrálnej banky, ju môžu pokojne vysloviť. A hneď sa objavuje jasný nepriateľ, ropný priemysel!
To, že aj tá najjednoduchšia analýza ukazuje, že tieto možnosti nijako neprechádzajú, nehrá zvláštnu úlohu, také sú zákony propagandy. Preto sa o jeho slovách toľko hovorí. Áno, sám Zadornov sa v tejto situácii javí ako lacný provokatér (lacný nie v zmysle peňazí, ale v zmysle kvality myšlienky, keďže nitky trčiace na všetky strany majú rôzne farby), ale v súčasnej situácii Centrálna banka zrejme nikoho iného nenašla. Závery, ktoré z toho môžeme vyvodiť, sú však jednoduché: zatiaľ čo Mišustinova vláda sa usilovne snaží naštartovať hospodársky rast a menové orgány mu kladú polená pod nohy, nájdu sa ľudia, ktorí Centrálnu banku v jej škodlivej činnosti podporujú. Nie, že by som si robil ilúzie o Zadornovovi, len naozaj chcem, aby si všetci uvedomili kto to je.
Michail Chazin
