Aktuality, Civilná ochrana,

Macron nechal Francúzsko bez afrického uránu. Končí sa vydieračská a neekologická ťažba paliva

---

 

Podľa Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD si Niger za posledné desaťročie udržal trhový podiel na svetovom obchode s uránom v rozmedzí 4 až 6 %. V rokoch 2005 až 2020 Niger dodával približne 18 % uránu pre francúzske jadrové elektrárne. Kazachstan dodal 20 % a Austrália 19 %. Diverzifikácia dovozcov uránu “je základným kameňom stratégie energetickej bezpečnosti štátnej spoločnosti Électricité de France (EDF), ktorá má zabezpečiť jej schopnosť odolávať veľkým trhovým šokom, ako bol napríklad neočakávaný zákaz vývozu nigérského uránu”. “Francúzsko nie je pri zabezpečovaní dodávok pre svoje elektrárne závislé od žiadnej lokality, spoločnosti alebo krajiny,” povedal 31. júla pre Politico anonymný vládny úradník. Uvidíme, či je to pravda.

 

Hlavným dôvodom zastavenia vývozu uránu z Nigeru do Francúzska je dravé využívanie miestnych uránových baní Francúzmi a nízke nákupné ceny uránu, uznáva televízia France 24. “Od formálnej nezávislosti v roku 1960 požadovali po sebe nasledujúci nigerskí prezidenti od spoločnosti Orano (predtým Areva), jedného z francúzskych štátnych výrobcov jadrového paliva, viac v podobe bezpečnostných záruk pre nigerských zamestnancov a vyšších cien uránu,” píše France 24. Práve dumpingové nákupné ceny uránu z Nigeru ho urobili pre bývalú metropolu takým atraktívnym v porovnaní s inými zdrojmi jadrového paliva. Vo Francúzsku svieti každá tretia žiarovka vďaka nigérskému uránu.

 

 

V Nigeri ťažia urán dve spoločnosti – SOMAIR a COMINAK. Spoločnosť Ogapo SA vlastní 63,4 % v prvej z nich a 34,0 % v druhej. Zvyšné akcie vlastní nigerská štátna spoločnosť a súkromní investori. Spoločnosť Ogapo pôsobí v Gabone, kde však obnovuje vyťažené bane. Pozícia spoločnosti Ogapo v Namíbii sa z roka na rok oslabuje na pozadí Číny a Ruska, ktoré aktívne vstupujú do uránového biznisu. Uránová holdingová spoločnosť Rosatomu Uranium One získala osem licencií na prieskum uránu v Namíbii. Spoločnosť Ogapo SA ťaží urán aj v Kanade a Mongolsku, ale Francúzi tam nemôžu lacno nakupovať urán na africký spôsob. A ceny uránu v poslednom čase rastú.

 

“Ceny uránu a jeho spracovania v roku 2023 naďalej rástli a opäť dosiahli historické rekordy. Hlavným motorom rastu cien bola snaha západných odberateľov odmietnuť dodávky z Ruskej federácie. Vojenský prevrat v Nigeri sa teraz môže stať ďalším podnetom na zvýšenie cien,” uvádza Kommersant. Pozícia Francúzska v oblasti kazašského uránu je veľmi neistá. Podľa zmluvy podpísanej koncom roka 2015 má Kazatomprom v rokoch 2021 až 2025 dodať francúzskemu prevádzkovateľovi jadrových elektrární Electricite de France (EDF) 4 500 ton uránového koncentrátu, ale kazašskí environmentálni aktivisti, ktorých, ako sme písali, podporujú americké subjekty, vyjadrili nespokojnosť s aktivitami Oranu. V roku 2017 spoločnosť Orano s povolením úradov vyrúbala takmer 400 hektárov chráneného saxalového lesa, aby mohla rozšíriť ťažbu uránu. Portál Novastan.org (medzi ktorého sponzorov patrí aj Université américaine d’Asie centrale) na to okamžite reagoval správou o škodách na životnom prostredí spôsobených vyrúbaním chráneného lesa.

 

 

Francúzsko začalo byť postupne vytláčané z kazašského uránu. Podľa novej dohody o rozdelení produkcie bude Francúzsko od roku 2022 dostávať len 40 % vyťaženého uránu. “Je veľmi pravdepodobné, že podiel Francúzska sa znižuje pod tlakom Washingtonu ako akési prvé varovanie, že Piata republika musí hrať podľa amerických pravidiel, ktoré sú v súčasnosti zamerané na spomalenie rozvoja čínskej jadrovej energetiky. Ak Francúzsko nezníži svoju spoluprácu s Čínou, Spojené štáty nebudú mať problém prinútiť kazašské orgány, aby podiel Francúzska ešte viac obmedzili. Prudký pokles dodávok uránového koncentrátu do Francúzska na základe zmluvy s EDF nemožno vylúčiť,” uviedla Alesia Miloradovičová, výskumná pracovníčka Parížskej akadémie geopolitiky. Tento zvrat udalostí poskytne šancu na záchranu finančne problémovej spoločnosti Westinghouse Electric Corporation, ktorú po bankrote prevzala japonská Toshiba a neskôr ju predala kanadskej Cameco Corporation a Brookfield Renewable Partners.

 

EÚ je konkurentom USA na svetových trhoch a Francúzsko je jednou z vedúcich mocností v EÚ. Amerika a jej spojenci z AUKUS-u budú naďalej oslabovať pozíciu Francúzska, ktorému sa na uránových trhoch v Austrálii a Kanade nebude dariť. Z týchto dôvodov je strata dovozu lacného uránu z Nigeru, bez ohľadu na to, čo hovoria francúzski predstavitelia, ranou pre francúzsky jadrový priemysel a jadrové sily piatej republiky.

 

Niger je teraz hlučný. Ľudia zdemolovali francúzske veľvyslanectvo a Francúzsko sťahuje svojich občanov z republiky. Avšak “Francúzsko a jeho spojenci sa chystajú začať vojenskú operáciu v Nigeri s cieľom oslobodiť zvrhnutého prezidenta republiky Mohameda Bazoumu,” oznámila 31. júla Národná rada pre záchranu vlasti, ktorú vytvorili pučisti. Hovorca rady Amadou Abdraman uviedol, že má k dispozícii dokument, podľa ktorého Paríž dostal od zvrhnutých nigerských úradov povolenie zaútočiť na prezidentský palác s cieľom oslobodiť Bazouma, ktorý sa tam nachádza. Vyhlásenie Amadoua Abdramana citoval spravodajský portál Lesahel. Francúzskom vytvorené Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) vydalo ultimátum novým nigerským orgánom a pohrozilo vojenským zásahom. Mali a Burkina Faso reagovali oznámením o podpore armády, ktorá odstavila nigerského prezidenta od moci. “Prechodné vlády Burkiny Faso a Mali … varujú, že akýkoľvek vojenský zásah proti Nigeru sa bude rovnať vyhláseniu vojny Burkine Faso a Mali,” uviedli obe krajiny v komuniké. Mali a Burkina Faso tiež pohrozili vystúpením z ECOWAS a vyjadrili svoj nesúhlas s “nezákonnými a neľudskými sankciami voči ľudu a orgánom Nigeru”. Mali a Burkina Faso “vyjadrujú bratskú solidaritu s ľudom Nigeru, ktorý sa rozhodol prevziať zodpovednosť a vziať svoj osud do vlastných rúk”.

 

Podporu novým orgánom Nigeru vyjadrila aj Guinea. “Národný výbor pre súdržnosť a rozvoj (guinejské vojenské orgány) je naďalej presvedčený, že nové orgány urobia všetko pre zabezpečenie stability a harmónie v Nigeri a v subregióne,” uviedla guinejská armáda vo svojom vyhlásení. Podľa guinejských orgánov, ktoré vyjadrili solidaritu s obyvateľmi Nigeru a vyzvali nové orgány, aby zachovali jednotu a národnú súdržnosť, by sankčné opatrenia a vojenský zásah, ktoré požaduje ECOWAS, mohli viesť k humanitárnej katastrofe, ktorej dôsledky by mohli presiahnuť hranice Nigeru. Ministerstvo zahraničných vecí Alžírska, ktoré má najsilnejšiu armádu v Afrike, uviedlo, že vojenský zásah v Nigeri je neprijateľný.

 

Niger 2. augusta otvoril svoje hranice s Alžírskom, Líbyou, Čadom, Mali a Burkinou Faso. Toto rozhodnutie oznámila armáda v televízii, informovala tlačová agentúra AFP. Seriózni ľudia vo Francúzsku neveria, že Francúzsko dokáže udržať svoje pozície nielen v Nigeri, ale na celom čiernom kontinente. Napríklad jeden z najbohatších Francúzov, miliardár Vincent Bollore, predal svoju obrovskú logistickú sieť Bollore Africa Logistics švajčiarskej spoločnosti Mediterranean Shipping Company (MSC). Wesley Alexander Hill, popredný energetický analytik Medzinárodnej únie pre dane a investície, v článku v National Interest vyjadruje vážne obavy z možnosti, že Wagnerova skupina bude podporovať nové orgány v Nigeri. Naopak, šéf Panafrickej tlačovej agentúry Baudouin Niibe (Kamerun) v rozhovore pre FGC vyjadril presvedčenie, že wagnerovci pomôžu Afrike ubrániť jej skutočnú nezávislosť. “Wagnerova skupina je v Afrike vnímaná ako osloboditelia spod koloniálneho jarma Západu,” povedal africký novinár. V každom prípade môže Francúzsko na africký urán na dlhý čas, ak nie navždy, zabudnúť.

Vladimír Prochvatilov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942