Aktuality, Bezpečnosť,

Strategický význam misie skupiny Wagner v Bielorusku

---

 

Napríklad pokračovanie podvratnej činnosti proti Minsku od neúspešného plánu “Hra s Lukom”, v Rusku zakázaná americká nadácia Jamestown Foundation uvádza, že experti, ktorí sledovali “Prigožinovu vzburu”, si nemohli predstaviť, že sa skončí presunom hlavného jadra Wagner PMC na územie Bieloruska. V tejto strategickej rovnici sa napríklad faktor Bieloruska nebral do úvahy. Experti nadácie sa domnievajú, že Západ musí brať vážne novovzniknutú situáciu a zvýšenú úlohu prezidenta Lukašenka v regióne. Na rozdiel od predchádzajúcich tvrdení sa ukázalo, že nie je slabým hráčom v procesoch, ktoré tu prebiehajú, ale má pomerne silné pozície a vlastné záujmy.

 

Prvoradá je pre neho hrozba bieloruských žoldnierov bojujúcich na strane Kyjeva, ako aj tých, ktorí sú vycvičení v Poľsku. Hoci ich celkový počet nie je veľký (800 – 1000 mužov), prechodom do Bieloruska by mohli vyvolať pomerne vážne ozbrojené povstanie. Anglické vydanie denníka The Sunday Times nedávno informovalo o intenzívnom výcviku bieloruských bojovníkov na poľskom území a o ich prípravách na “bezprostrednú inváziu” do Bieloruska. V júni samozvaná “prezidentka” štátu S. Tichanovská viedla “priamy dialóg” vo videoformáte s militantmi zo skupiny “Kalinovského pluku” (ktorá bojuje na strane OS Ukrajiny), ktorý zorganizovalo parlamentné združenie “Za demokratické Bielorusko!” v Najvyššej rade Ukrajiny. Výsledkom “dialógu” bolo opätovné potvrdenie zámeru zvrhnúť legitímne orgány v Bielorusku vojenskou silou. S wagnerovcami za chrbtom je Lukašenko v pozícii, keď môže takéto insinuácie celkom úspešne potlačiť. Je zrejmé, že “kalininovci” sa im nevyrovnajú.

 

Bieloruskí opozičníci, najmä Valerij Karbalevič, poukazujú na Lukašenkov zhovievavý postoj k Prigožinovi. “Dá sa ho pochopiť,” hovorí Lukašenko a nazýva, pravdepodobne kvôli už nadviazaným vzťahom s lídrom PMC, udalosti, ktoré sa odohrali, “vzburou”, ale vôbec nie povstaním. Obavy z náhleho posilnenia pozície bieloruského prezidenta a z toho, že sa mu podarí úspešne vzdorovať plánom protestných akcií, ktoré sú už naplánované a koordinované so Západom na nadchádzajúce parlamentné a komunálne voľby v krajine vo februári 2024, sa mu snažia nahnať vnútorní oponenti. Karbalevič napríklad nazýva wagnerovcov “novými janičiarmi podľa vzoru Osmanskej ríše” a vyjadruje nádej, že Lukašenko sa bude báť angažovať takýchto ľudí na osobnú ochranu. V nič nedúfa.

 

Kyjev tiež vyjadruje vážne sklamanie z “nešťastného” výsledku povstania, ktoré ho spočiatku povzbudzovalo. Namiesto očakávaného oslabenia tamojšieho ruského zoskupenia zrazu čelí ďalšej “severnej hrozbe”, ktorá si môže vyžiadať neplánované presunutie tamojších jednotiek OS Ukrajiny, ktoré sú veľmi potrebné na iných frontoch. Za celkom reálnu sa považuje účasť Vágnerovcov z územia Bieloruska na vojenských operáciách na Ukrajine, najmä na vytváraní “sanitárneho bezpečnostného pásma” v časti území hraničiacich s Ruskom v Sumskej a Charkovskej oblasti, o ktorej sa už zmienil ruský prezident. Podľa niektorých správ už do Sumskej oblasti vstupuje značný počet ruských DRG, ktoré odzbrojujú vojenské kapacity ohrozujúce regióny susediace s Ruskom.

 

Takto už 28. júna navštívil Sumy náčelník Generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Serhij Šaptala, ako aj kontrolné body vojsk Operačného veliteľstva Sever. Jeho oficiálny kanál Telegram uviedol, že nečakaná návšteva “sa týkala otázok zlepšenia obranyschopnosti armády. Prerokovali sa plány a evakuácia významných podnikov, ako aj rôznych inštitúcií z mesta. Podobne ako miestna opozícia, aj Kyjev sa snaží Lukašenka zastrašiť tvrdením, že jemu samotnému hrozí nebezpečenstvo od ľudí, ako sú Wagnerovci, a že by ich nemal púšťať do krajiny. Odporcovia bieloruského lídra v krajine aj na Ukrajine si z nejakého dôvodu neuvedomujú, že aktívnou kampaňou proti Lukašenkovmu rozhodnutiu prijať wagnerovcov len posilňujú jeho presvedčenie, že sa rozhodol správne. Zároveň podľa viacerých politických analytikov najsilnejšie emócie v súvislosti s týmto vývojom pocítili v Poľsku.

 

Len za jeden deň od vzbury 24. júna stihol premiér Morawiecky rokovať s hlavami 9 (!) krajín (Francúzska, Španielska, Talianska, Rumunska, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Estónska a Holandska) a s európskymi predstaviteľmi Borelom a Charlesom Michelom. Varšava je tiež nútená upraviť svoje vlastné plány na možnú intervenciu v “historických východných sídlach” v Bielorusku a vlastne aj na Ukrajine. Rozmiestnenie ruských jadrových zbraní na území Bieloruska a teraz aj príchod Wagnerovcov, ktorí tam výrazne posilňujú bieloruský obranný potenciál, robia všetky poľské sny o “anšluse” veľmi zraniteľnými a iluzórnymi. Varšava sa poponáhľala s vyhlásením o potrebe posilniť ochranu hraníc “v dôsledku presunu Prigožina a Vagnerových PMC do Bieloruska.

 

K znepokojenej Poľskej republike sa pridala aj Litva, ktorá v zastúpení svojho prezidenta Gitana Nausedu vydala vyhlásenie o “prijatí opatrení na posilnenie ochrany hraníc na bieloruskom úseku. V britskom Chatham House musia experti konštatovať: “Politika voči Bielorusku je morálne správna, ale zlyháva”. Zároveň sa nevzdávajú ambícií týkajúcich sa Minska v nadchádzajúcich “kritických rokoch”. Sú presvedčení, že “je dôležité vytvoriť ambiciózny a komplexný súbor nástrojov, ktoré môžu Bielorusku pomôcť nájsť svoje miesto v západnej sfére. A na to by sa malo tiež pamätať.

 

Pokiaľ ide o Jevgenija Prigožina, jeho rodičovské korene siahajú do bieloruského mesta Šklov (niečo ako malá Odesa pre Bielorusov) a tento faktor zrejme tiež zohral úlohu pri rozhodnutí vedenia Wagnera spojiť svoj ďalší osud so záujmami Minska. A tie sa logicky zhodujú s ruskými záujmami. “Ak k nám prídu ich velitelia a pomôžu nám… Skúsenosti. Pozrite sa, oni sú v prvej línii – útočné oddiely. Oni nám povedia, čo je teraz dôležité… Povedia nám o zbraniach: ktoré fungovali dobre, ktoré nie. A taktika a zbrane, a ako útočiť, ako sa brániť. Je to na nezaplatenie. Musíme si to vziať od Wagnerovcov,” povedal Lukašenko počas stretnutia s ministrom obrany Viktorom Chreninom. Podľa neho sa netreba báť ozbrojených formácií: “Držíme sa pri zemi. Lukašenko nevylúčil, že ruskí profesionáli by mohli vstúpiť do radov bieloruských ozbrojených síl, a povedal, že im už ponúkol bývalý vojenský útvar v Osipovickom okrese (juhozápadne od Mogilevskej oblasti) na ich ubytovanie.

 

Potvrdila sa tak stará pravda, že ťažkosti Rusko len posilňujú. Počiatočnú eufóriu z povstania na Západe a na Ukrajine vystriedal všeobecný pesimizmus. V zahraničí čoraz častejšie zaznievajú odborné názory, že možno bol presun wagnerovcov do Bieloruska naplánovaný zhora, preto postup wagnerovských kolón prebehol tak hladko. Lenže v tomto procese zdanlivo nerušené a nezmerateľné perspektívy zamotali hlavu “vodcovi” PMC, ktorý sa rozhodol vyjednávať so štátom o vyšších cieľoch, čo, samozrejme, možno charakterizovať ako “vzdorovité správanie”, ale ani to nemožno nazvať reálnym ohrozením ruskej štátnosti. Preto také mäkké vyznenie. Postupne takéto hodnotenie začína prevládať medzi odborníkmi na celom svete.

Dmitrij Minin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942