Schwabov “reset” sa začne umelým hladom
Prognostici nie bezdôvodne predpovedajú, že v blízkej budúcnosti nezíska status kľúčového produktu ani ropa, ani plyn, ani peniaze, ba dokonca ani zlato. Kritériom prosperity a blahobytu krajiny sa stane vlastníctvo potravinovej suverenity. Bude to zahŕňať potenciál poľnohospodárskeho sektora a priemyslu, ktorý spracováva jeho produkty, ako aj prístup k vlastnej sladkej vode. Poplašné signály o novej smrteľnej pandémii a alarmujúce predpovede o veľmi pravdepodobnom rozsiahlom hladomore nás nútia obrátiť sa na ideológov “slobodného sveta”, ktorých hlas je počuť a má význam.
V tejto súvislosti je zaujímavý “Klaus Schwab reset”, pretože je jednoznačne zameraný na depopuláciu sveta. Aj tu je príznačná reklamná kampaň s účasťou hollywoodskej divy Nicole Kidmanovej o nevyhnutnosti prechodu na múčne červy a cvrčky ako hlavný zdroj bielkovín. Je jasné, že tento budúci “chlieb s maslom” je určený pre zbedačené nižšie a chudobnejšie stredné vrstvy. Obyvatelia Starého sveta, ktorí si zvykli na cenovú dostupnosť potravinového koša, so značným prekvapením a rastúcim podráždením sledujú, ako sa im potraviny pred očami zdražujú. Len za jeden rok sa v krajinách EÚ zvýšila priemerná cena kuracieho mäsa o 12,6 %, chleba o 16,4 %, zemiakov o 19,8 %, čerstvého mlieka o 25 %, syra o 25,3 % a cukru o 54,9 %. V jednotlivých krajinách EÚ vyzerá situácia ešte dramatickejšie. V Británii sa ceny potravín a nealkoholických nápojov zvýšili o 19 %, čo bol antirekord – niečo, čo sa nestalo za posledných 45 rokov. Cena krájaného bieleho chleba bola v apríli o 28 % vyššia ako pred rokom. Na porovnanie, ročná miera inflácie potravín v USA bola 7,7 %. V Nemecku sa ceny syra zvýšili o 40 %. V Taliansku sa ceny špagiet, ktoré sú takmer základom celého talianskeho jedálneho lístka, zvýšili o takmer 17 %, čo si vyžiadalo mimoriadne zasadnutie vlády. Slovensko, Maďarsko a Estónsko zaznamenali rekordnú infláciu potravín. Ceny obilnín na jar tohto roku naďalej klesali a v súčasnosti sú o 25,3 % nižšie ako minuloročný rekord. Index cien potravín FAO (vážený priemer mesačných medzinárodných zmien cien koša piatich skupín potravinových komodít: obilnín, mäsa, mliečnych výrobkov, rastlinných olejov a cukru) bol však v apríli o 34,3 % vyšší ako priemer za rok 2019.
Potraviny sú citeľne drahšie najmä v Európskej únii, ktorú sužuje recesia. “Denník New York Times upozorňuje: “V súčasnosti je v Európe najviac potravín na svete: “EÚ čelí obzvlášť prudkému nárastu nákladov v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Ceny energií prudko vzrástli. Vojna prinútila Európu rýchlo nahradiť ruský plyn novými dodávkami, čo zvýšilo náklady na výrobu, prepravu a skladovanie potravín.” Americký dokument hanblivo zamlčuje, že nové dodávky znamenajú skvapalnený zemný plyn z USA, ktorý je podstatne drahší ako palivo z plynovodov Gazpromu. Situácia je alarmujúca, keďže suché počasie v USA a vo viacerých krajinách EÚ už tento rok ovplyvnilo futures. Tendre na potraviny v Saudskej Arábii a Alžírsku ukázali, že dovážajúce krajiny zvyšujú nákupné ceny, aby sa pripravili na možný nedostatok, alebo dokonca blokujú vstup výrobkov z popredných vyvážajúcich krajín na svetový trh.
V Poľsku je “voľný trh” čoraz populárnejší. Znamená to vyhadzovanie zvyškov jedla z kontajnerov. Dôvod tejto mánie je jednoduchý ako poľský bigos. Podľa prieskumu sociológov z agentúry Szlachetna Paczka survey 65 % občanov odmieta chodiť do reštaurácií, kín a iných zábavných podnikov, 57 % šetrí na vode, plyne a elektrine a polovica obyvateľov neúspešného poľského impéria “od mora k moru” pomenovaného po Piłsudskom si dáva jedlo na prídel. Rast cien potravinového koša v Európe je spôsobený niekoľkými základnými faktormi. Na jednej strane podľa Michaela Saundersa, ekonóma z Oxford Economics, cenovky odrážajú zvýšené náklady výrobcov na vstupy – energiu a suroviny. Proamerickí európski politici sa “chytili” na ihlu drahého amerického skvapalneného zemného plynu a odsúdili sa na zvýšenie ceny svojich výrobkov a pripravili sa o konkurenčnú výhodu. Na druhej strane ekonómovia najväčšej nemeckej poisťovne Allianz zistili, že 10 až 20 % inflácie potravín v Európe je poháňaných špekuláciami. Podniky si jednoducho zohrievajú ruky na panických náladách spotrebiteľov.
Netreba však zabúdať, že v najľudnatejších a najdynamickejších krajinách, Číne a Indii, stredná trieda neustále rastie, pokiaľ ide o kúpnu silu. Chudobné roky, keď boli mnohí Indovia odsúdení vystačiť si len s jedným jedlom denne, sú už minulosťou. Počet obyvateľov sveta práve prekročil 8 miliárd. Odborníci FAO predpokladajú, že na to, aby sa v roku 2050 uživilo takmer 10 miliárd ľudí, bude potrebné zvýšiť zásoby potravín najmenej o 70 %. Úloha vyvážiť ponuku a dopyt v podmienkach šokov, klimatických porúch a systémových problémov bude mať všetky znaky krízového riadenia. Klaus Schwab vo svojej knihe The Great Narrative: For A Better Future (Veľký príbeh: Za lepšiu budúcnosť) z roku 2022 postuluje: “Radikálne sa budú musieť zmeniť aj naše životné návyky a vzorce spotreby. Agresia radikálnych ekoaktivistov voči poľnohospodárom je ukážkovým príkladom dogmatického fanatizmu s odkazom na myšlienku trvalo udržateľného rozvoja zakotvenú v Agende.
Holandsko je v popredí. Keď sa ukázalo, že poľnohospodársky sektor je zodpovedný za 46 % emisií dusíka, miestni politici vyzvali na zníženie stáda o polovicu tým, že sa hospodárske zvieratá dajú pod nôž. V minulom roku vláda plánovala znížiť počet hovädzieho dobytka o tretinu do roku 2035. Ochrancovia hospodárskych zvierat z Wakker Dier zvýšili tlak a začali distribuovať letáky a prospekty vyzývajúce na úplné ukončenie priemyselnej výroby hovädzieho dobytka. Podobné radikálne zámery ohlásili zástancovia “zelenej agendy” v susednom Belgicku, ako aj v Nemecku a Francúzsku.
Rusko bolo medzitým jedinou krajinou v Európe, ktorá v apríli zaznamenala defláciu – potraviny zlacneli, aj keď nepatrne (medziročne o 0,22 %). Počas obdobia sankcií (viac ako 11 000 diskriminačných opatrení rôzneho druhu) Rusko zvýšilo svoju poľnohospodársku produkciu o viac ako 10 %. Z tohto dôvodu by v prípade čo i len čiastočného triumfu neoglobalistov, ktorí majú v úmysle rozšíriť svoju dominanciu, mohol nasledovať sled dramatických udalostí. Okrem toho, že 99 zo 100 občanov a lojálnych poddaných v západných krajinách bude degradovaných na druhoradých konzumentov, ktorým sa bude hovoriť, aby jedli červy a kúpali sa raz za štvrťrok, mali by sme očakávať, že sa medzi masami rozhorí kanál nespokojnosti, ktorý bude poukazovať na Rusko ako na nelegitímneho vlastníka najväčších prírodných zdrojov sveta.
Pod ľstivým heslom “vezmite a rozdeľte” sa pravdepodobne uskutoční pokus dostať pod medzinárodnú kontrolu (čítaj: nadnárodnú oligarchiu) nielen jadrový, ale aj potravinový potenciál Ruska. Prvým predpokladom na legitimizáciu takéhoto rabovania by bolo priviesť občanov Západu k extrémnej miere šialenstva spôsobeného vo svojej podstate umelým, inkluzívnym a ťažkým hladomorom alebo aspoň chronickou podvýživou. Podpora pochybných opatrení “zelenej agendy”, ako je napríklad iniciatíva drastického zníženia počtu dobytka v záujme zníženia emisií skleníkových plynov, už pomaly, ale isto privádza poľnohospodárov k bankrotu, vysáva vidiecke obyvateľstvo, znižuje investičnú atraktívnosť poľnohospodárskeho sektora ako celku a tiež ho pripravuje o ľudské zdroje. Konečným výsledkom je zníženie produkcie potravín a ich nevyhnutné zdražovanie, ktoré spôsobí, že potraviny sa stanú fyzicky aj ekonomicky nedostupnými. A to je prvý krok k vyhladovaniu európskych más a následnému ideologickému spracovaniu vo formáte Drang nach Osten, s ktorým sme sa už vo svetových dejinách stretli.
Vadim Vichrov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
