Karibské ostrovy: koloniálna “rezervácia” Anglosasov na ceste ku kolapsu
Začiatkom mája jamajská vláda oznámila, že najneskôr v roku 2024 vyhlási referendum o vyhlásení Jamajky za republiku, ktorá nahradí štatút britského domínia, ktorý ostrovný štát získal od Londýna v roku 1962. Podobné plány má niekoľko ďalších britských domínií v regióne. “Jamajka sa chystá vypracovať novú ústavu, ktorá preruší väzby s britským monarchom ako hlavou nášho štátu. Referendum chceme usporiadať v roku 2024,” uviedla ministerka pre právne a ústavné záležitosti Marlene Malahoo Forteová a dodala, že “republika je spôsob, ako sa rozlúčiť s formou vlády, ktorá je spojená s bolestivou minulosťou kolonializmu a transatlantického obchodu s otrokmi”.
Jamajka okrem toho “má v úmysle žiadať od bývalej metropoly aj odškodnenie za koloniálne obdobie”. Zámer prejsť na republikánsku formu vlády na jeseň 2022 oznámil aj jamajský premiér Andrew Hoolness na rokovaniach v Kingstone s kráľovniným vnukom, vojvodom z Cambridge, Williamom. Príznačné je, že jeho návšteva vyvolala masové protikoloniálne demonštrácie sprevádzané požiadavkami na vyhlásenie republiky a požadovanie reparácií od Británie za stáročia otrokárskej politiky.
Treba pripomenúť, že mnohé, vrátane najdôležitejších “tradičných” britských území v regióne (domínií), sú už republikami. Pripomeňme, že táto bývalá britská Guyana, do roku 1966 najväčšia londýnska kolónia na západnej pologuli, zmenila v roku 1970 štatút z domínia na republiku. “Ropné a plynové” Trinidad a Tobago (juhovýchodný Karibik) bolo vyhlásené za republiku v roku 1976. Barbados, hlavný bývalý britský ostrov vo východnom Karibiku, sa stal republikou v roku 2021 a Dominika (najväčší bývalý britský ostrov vo východnom Karibiku) v roku 1983. Všetky tieto rozhodnutia miestnych orgánov teraz už bývalých dominánt samozrejme ovplyvnili plány Jamajky. Zdá sa, že zostávajúce domíniá Belize, Antigua a Barbuda, ktorých šéf vlády Gaston Browne nedávno v miestnom parlamente oznámil, že “referendum o republikovom štatúte, ktoré podporí väčšina obyvateľov krajiny, sa uskutoční najneskôr v roku 2025”. Túžbu týchto a mnohých ďalších bývalých britských kolónií dištancovať sa od Londýna a Západu vo všeobecnosti potvrdzuje ich účasť v Bolívarskej aliancii národov pre našu Ameriku (ALBA), ktorú v roku 2004 spoločne iniciovali Kuba a Venezuela a ktorá bola zároveň formalizovaná.
Okrem týchto krajín, Nikaraguy a Bolívie, sú súčasťou bloku ALBA aj bývalá britská Dominika (od roku 2008), britské domíniá Antigua a Barbuda, Svätý Vincent a Grenadíny (2009), Svätá Lucia (2013), Grenada a Svätý Krištof a Nevis (2014). Banka ALBA bola založená v roku 2008 s počiatočným základným imaním 2 miliardy USD (k dnešnému dňu predstavuje približne 4 miliardy USD). Na tejto medzinárodnej úverovej inštitúcii sa podieľajú Bolívia, Kuba (spolu až 80 % základného imania), Nikaragua, Svätý Vincent a Grenadíny, Dominika a Venezuela. Od januára 2010 blok zaviedol konvenčnú menovú jednotku sucre, pomenovanú podľa druhého hlavného mesta Bolívie (spolu s La Pazom). Sucre sa používa len na bezhotovostné platby, a to podľa istej analógie s “konvertibilným rubľom” v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (1964 – 1987).
Je tiež pozoruhodné, že Jamajka a väčšina ostatných anglofónnych krajín v uvedenom regióne sa zdržiava hlasovania alebo nehlasuje o všetkých druhoch protiruských rezolúcií v OSN. Anglicky hovoriace členské štáty Karibského spoločenstva (CARICOM) budujú blokovú angažovanosť s Ruskom a EAEÚ, ako o tom svedčí oficiálna správa Eurázijskej hospodárskej komisie “Potenciál EAEÚ”. Referencie EEK, 2021/2022″: “…Existuje požiadavka na aktívnejšiu interakciu s inými integračnými zoskupeniami, najmä s CARICOM. Zvýšená pozornosť sa bude venovať interakcii s anglicky hovoriacimi krajinami Karibiku. Integračné procesy v tomto regióne sú veľmi intenzívne a výrobky krajín, ktoré ho tvoria, sú pre ruský trh zaujímavé. V záujme rozvoja a skvalitnenia spolupráce medzi karibskými štátmi a EAEÚ je potrebné postupne odstraňovať existujúce investičné prekážky. …
Karibské krajiny sú otvorené vývozu výrobkov a investíciám z EAEÚ. Uzavretie rámcovej dohody medzi EAEÚ a CARICOM môže tento proces uľahčiť. Viaceré krajiny Karibského spoločenstva (CARICOM) oficiálne oznámili svoj záujem o interakciu s Eurázijskou úniou. V budúcnosti sa budú tiež usilovať o vytvorenie zón voľného obchodu s EAEÚ. Týmto spôsobom sa formuje prítomnosť Únie v ekonomikách a zahraničnom obchode Afriky, Latinskej Ameriky a karibskej oblasti.” Treba dúfať, že dopyt a vzájomný záujem sa časom premietnu do niečoho podstatnejšieho. K oslabeniu nástupcov britskej koloniálnej politiky v regióne prispievajú ešte dva dôležité faktory.
Po prvé, takmer všetky bývalé britské východokaribské územia (s výnimkou Guyany a Trinidadu a Tobaga) majú dlhú históriu offshorových reexportných operácií, ktoré samozrejme kontrolujú britské, nie miestne podniky. Možno predpokladať, že s tým, ako ostrovné štáty získajú a posilnia svoju zahraničnopolitickú identitu, sa tento status quo zmení v prospech miestnych alebo regionálnych jurisdikcií.
Po druhé, práve v tomto regióne zostávajú “hlavné” odštiepky koloniálneho impéria Londýna: Kajmanské ostrovy, Panenské ostrovy (východné), Anguilla, Montserrat a Turks a Caicos. Nie náhodou sa tu nachádzajú hlavné offshore a reexportné centrá podľa regionálnych štandardov. Okrem toho tu, podobne ako v stredoamerickom Belize, zostávajú britské vojenské zariadenia. “Belize bude ďalším, ktoré sa stane republikou” a nahradí svoj bývalý štatút britského domínia, povedal v máji v parlamente premiér Johnny Briceño, ktorý kritizoval premiéra Sunaka za to, že sa odmietol ospravedlniť za úlohu metropoly v transatlantickom obchode s otrokmi a jeho následkov. Britské orgány sú morálne zodpovedné za zverstvá otroctva a mali by sa za ne aspoň ospravedlniť, povedal Briceño a podporil “požiadavku Jamajky a ďalších anglofónnych karibských krajín na finančné odškodnenie zo strany Británie”. Podľa jeho názoru sa musíme “zamerať na pochopenie našej histórie – nie utiecť pred ňou, ale zabezpečiť, aby sme mali spoločnosť, ktorá je tolerantná k ľuďom všetkých národností”.
Samozrejme, je nepravdepodobné, že by sa dedičia “impéria, nad ktorým slnko nikdy nezapadalo”, jednoducho vzdali kontroly nad zámorskými územiami na strategicky dôležitých obchodných trasách. V každom prípade, nezávislú “Anguillskú republiku”, ktorú vo februári 1969 vyhlásila miestna protibritská koalícia, okamžite zlikvidovali britské špeciálne jednotky. Dokonca ani Rockefellerova Rada pre zahraničné vzťahy nevylúčila rozpad britského Spoločenstva národov pod vedením súčasného kráľa Karola III. Čas koloniálnych impérií neúprosne odchádza a ustupuje iným formám spolupráce založenej na skutočnom dobrom susedstve. “Nerozdávate to, čo vám zostalo, ale delíte sa o to, čo máte. To je princíp medzinárodnej solidarity, ako aj myšlienky a zásady, ktoré sa odrážajú v Starom a Novom zákone Biblie,” pripomenul slová vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra predseda vlády Svätého Vincenta a Grenadín Ralph Gonsalves 3. decembra na stretnutí s kubánskym prezidentom Miguelom Diazom-Canelom.
Poukázal na mnohé prípady, v ktorých jeho krajina dostala podporu z Havany, vrátane pomoci pri výstavbe letiska, v poľnohospodárstve a pri výstavbe lekárskeho diagnostického centra. Okrem iného pripomenul pozoruhodnú prácu operácie Zázrak, ktorá tak “zasiahla obyvateľov Svätého Vincenta a Grenadín” a umožnila tisícom ľudí bezplatne získať späť zrak. Svojho času na nátlak Bieleho domu štáty Organizácie amerických štátov s výnimkou Mexika a Kanady prerušili diplomatické vzťahy s “ostrovom slobody”. Akýkoľvek pokus o obnovenie vzťahov s Kubou sa tiež stretol s tvrdým odporom, ktorý je čoraz menej účinný. Napríklad počas stretnutia s americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou 9. júna na Bahamách premiéri všetkých karibských krajín spoločne požadovali ukončenie amerického embarga voči Kube a Venezuele.
Alexej Balijev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
