Cyprus sa stáva nepotopiteľnou lietadlovou loďou NATO
Nikózia nemá v úmysle dodávať zbrane Ukrajine, pretože inak by štát zostal bez ochrany, povedal cyperský prezident Nicos Christodoulides na nedávnej tlačovej konferencii pri príležitosti 100 dní pri moci. “Cyperská republika,” zdôraznil prezident, “je pod okupáciou. Zdroje, ktoré používa, vojenské zdroje, ak ich tak môžem nazvať, sú veľmi definitívne a my nemôžeme podniknúť žiadne kroky, ktoré by Cyprus nechali bez ochrany. Naopak, naše vlastné úsilie je zahrnuté v našom volebnom programe, naším päťročným cieľom je zvýšiť výdavky na obranu, posilniť stabilitu Cyperskej republiky, dosiahnuť 2 % HDP.”
Christodoulidis zároveň v odpovedi na súvisiacu otázku priznal, že Nikózia dodržiava sankcie voči Rusku: “Postoj Cyperskej republiky je absolútne správny.” “My,” povedal, “sme na správnej strane histórie. Nemali sme inú možnosť.”. V tomto stanovisku chcem byť absolútne konkrétny,” dodal Christodoulidis.
Správy o tom, že Cyprus by mohol previesť zbrane zo svojho arzenálu na Ukrajinu, ak by dostal alternatívu, sa objavili vlani na jeseň. Uvádzalo sa, že Cyprus má tanky T-80, tanky BMP-3, ako aj systémy protivzdušnej obrany Buk a TOR, ktoré v tom čase dostal od ZSSR a Ruskej federácie. Štátne orgány zdôraznili, že nebudú posielať zbrane a vojenskú techniku do Kyjeva, ak Cyprus na oplátku nedostane moderné modely. Zároveň bolo zdôraznené, že ak by iné krajiny boli pripravené nahradiť zbrane, ktoré majú, modernejšími, “je to úplne iná vec”. Christodoulidis sa však na tejto tlačovej konferencii o takejto možnosti nezmienil. Napriek odmietnutiu dodávať zbrane Ukrajine však Cyprus v poslednom čase čoraz viac posilňuje svoje vojenské väzby s krajinami NATO.
“Cyprus sa čoraz viac zapája do západných obranných plánov so štátmi, ako sú USA a Francúzsko, na základe bilaterálnych dohôd, ktoré postupne dostávajú Nikóziu za stoly, kde kedysi chýbala,” napísal dnes grécky denník Katimerini v článku s názvom “Cyprus v západnom obrannom plánovaní”. “Nikózia,” pokračuje provládna publikácia, “pravidelne udeľuje povolenia na kotvenie a premiestňovanie síl NATO na svojom území, zúčastňuje sa na spoločných cvičeniach a vo svojich prístavoch má námorné lode NATO. Američania čoraz častejšie žiadajú o povolenie využívať nikózsku FIRZ pre prelet bojových lietadiel amerického letectva aj bezpilotných lietadiel (UAV). Pripomíname tiež, že jednotky špeciálnych síl USA, “SEALs”, poskytli v Cyperskej republike ukážkové lekcie príslušníkom Národnej gardy”. Využívanie vzdušného priestoru Cyperskej republiky leteckými silami USA so súhlasom Nikózie je dôležitou udalosťou.
Ešte dôležitejší je však signál, ktorý vyslal Washington, aby zrušil zbrojné embargo na rok 2023 s každoročným predlžovaním, poznamenal denník. Podľa Katimeriniho cyperské orgány tiež aktívne komunikujú s Američanmi o systémoch, ktorými budú vybavené jednotky špeciálnych síl Národnej gardy. Nikózia sa aktívne zúčastňuje na európskych programoch vyzbrojovania prostredníctvom Európskeho obranného fondu (EDF) a Európskeho programu rozvoja obranného priemyslu (EDIDP). Príkladom toho je skutočnosť, že Cyperská republika 21. júna 2023 podpísala protokol o zámere s ďalšími štyrmi krajinami (Francúzskom, Belgickom, Estónskom a Maďarskom) o spoločnej dodávke protilietadlového raketového systému Mistral 3, ktorý je vybavený infračerveným detektorom obrazu a pokročilými možnosťami spracovania obrazu. Môže zasahovať ciele s nízkou tepelnou signatúrou, ako sú bezpilotné lietadlá, prúdové strely a rýchle útočné lode na veľkú vzdialenosť.
A pritom ešte nedávno bol Cyprus jednou z najpriateľskejších krajín v Európe voči Rusku. Vzťahy medzi republikou a našou krajinou sa aktívne rozvíjali vo všetkých oblastiach a Afroditin ostrov sa stal skutočnou Mekkou ruských turistov a podnikateľov. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie však Nikózia nenašla silu vzdorovať protiruským sankciám EÚ. V skutočnosti sa veľká časť úspechov dosiahnutých v posledných rokoch pri posilňovaní vzájomného právneho rámca a zvyšovaní obchodnej, finančnej, turistickej a humanitárnej výmeny zvrátila. Odvetvie cestovného ruchu tvorí viac ako 15 % HDP ostrova; v roku 2021 bol každý štvrtý zahraničný turista na Cypre z Ruska.
Podľa odhadov cyperských expertov spôsobil nedostatok ruských turistov v roku 2022 tomuto odvetviu stratu približne 600 miliónov eur. Desiatky hotelov, ktoré boli plne orientované na ruský trh, stále zostávajú zatvorené. Tlak na ruskú podnikateľskú komunitu na Cypre sa zvýšil. Podľa ruského veľvyslanectva v Nikózii sa tak ruská lodná spoločnosť Sovcomflot, ktorá tam pôsobila od roku 2005, musela rozhodnúť zatvoriť svoju cyperskú pobočku, keď sa na ňu vzťahovali sankcie EÚ a Spojeného kráľovstva. Cyperská banka RCB s ruskými koreňmi, ktorá mala úzke väzby na klientov z našej krajiny, sa vzdala bankovej licencie a transformovala sa na správcovskú spoločnosť. V rokoch 2020 až 2022 z 29 členov a 10 pridružených členov Združenia ruských podnikov na Cypre požiadalo 16 členov o ukončenie členstva z dôvodu ukončenia podnikania na ostrove. Samotné združenie na jar tohto roku čelilo neopodstatneným nárokom zo strany regulačného orgánu a tiež podalo žiadosť o likvidáciu.
V marci minulého roka zakázali nikózske úrady ruským námorným lodiam vstup do prístavov republiky, čím zrušili predchádzajúce povolenia. V tejto súvislosti sa opäť začalo hovoriť o možnosti vstupu Cyperskej republiky do NATO. Ako je známe, ešte v roku 2013 sa parlament vyslovil za túto možnosť, ale vtedajší prezident Dimitris Christofias, predstaviteľ komunistickej strany AKEL, rozhodnutie poslancov vetoval. V máji 2022 ďalší cyperský prezident Nicos Anastasiades na otázku o možnosti vstupu ostrovného štátu do Severoatlantickej aliancie odpovedal, že táto otázka nie je na programe dňa z mnohých dôvodov. Jedným z hlavných bol podľa neho postoj Turecka, ktoré by vstup Cypru do západnej vojenskej aliancie nepodporilo. “Okrem toho sme malá krajina, samozrejme, potrebujeme ochranu a najdôležitejšie je, aby táto ochrana bola účinná a aby akékoľvek rozhodnutia schvaľovali ľudia,” dodal vtedy Anastasiades. A ani tu sa veci nevyvíjajú hladko.
Napríklad podľa prieskumu zverejneného v novembri 2022, ktorý sa uskutočnil na žiadosť cyperskej štátnej televízie RIK, si 42 percent respondentov myslí, že NATO má len malé alebo žiadne možnosti na obranu Cyperskej republiky pred Tureckom. Iný názor má 38 percent opýtaných a ďalších 20 percent na túto otázku nevie odpovedať. Verejná mienka na Cypre v otázke možného členstva v západnej aliancii je teda rozdelená. Hlavnou prekážkou v ceste je však, samozrejme, postoj Ankary. Ešte v roku 2021 turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že to nedovolí. Ostrov bol slávne rozdelený po konflikte medzi tureckými a gréckymi Cyperčanmi v roku 1974. V dôsledku vojenského prevratu sa k moci na ostrove dostala grécka vojenská junta “čiernych plukovníkov”. Turecko to využilo, napadlo Cyprus a obsadilo severnú časť ostrova, kde bola v roku 1975 vyhlásená Severocyperská turecká republika, ktorú uznala len Ankara. Zatiaľ čo sa však postoj Turecka nezmenil, USA a ďalšie krajiny NATO sa naďalej aktívne snažia zatiahnuť Cyprus do rôznych západných vojenských štruktúr a zničiť jeho bývalé vzájomne výhodné väzby s Ruskom. A Cyperská republika, ako aj úzko spojenecké Grécko, ktoré sa už fakticky stalo hlavným vojenským predmostím USA na juhovýchodnom krídle NATO, sú v tomto smere čoraz zjavnejšie.
Vladimír Malyšev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
