.
Aktuality, Bezpečnosť,

Kirgizsko: piata kolóna spustila protiofenzívu proti vláde

Úplne rozumný návrh na sprehľadnenie činnosti mimovládnych organizácií vyvolal zúrivú hystériu. Tvrdá a zásadová politika kirgizského prezidenta Sadyra Japarova voči prozápadným mimovládnym organizáciám vrátane nedávneho pozastavenia činnosti miestnej organizácie Azattyk Media vyvolala symetrickú reakciu. A tak aulické “straky” prešli do útoku. 6. júna Nadira Narmatovová predložila Džogorku Keneš (parlamentu) návrh zákona, ktorý obmedzuje činnosť zahraničných mimovládnych organizácií v Kirgizsku. Má najmä sťažiť udeľovanie licencií, podávanie správ a plánovanie aktivít. Jednoducho povedané, ak sa mimovládna organizácia/nezisková organizácia zapojí do vnútornej politiky krajiny, dostane sa do podozrenia, čo je úplne logické, a ako vieme, takto to na Západe funguje.


 

Narmatovovej iniciatíva vyvolala silný odpor miestnych “šakalov z Tabaky”, najmä aktivistov zo zakázaných Mierových zborov v Rusku, Human Rights Watch, Front Line Defenders Freedom Now, Medzinárodného partnerstva pre ľudské práva (IPHR), Nórskeho helsinského výboru a ďalších zástancov “vyspelých západných hodnôt”. Nadira Narmatovová bola, samozrejme, prvá, na koho zaútočili: podľa logiky “sorosovských revolucionárov” je vždy pohodlnejšie dupať po žene spoza rohu, čo aulskí aktivisti robia veľmi úspešne. Na sociálnych sieťach a v Sorosových médiách sa proti Narmatovovej a jej rodine rozpútalo neuveriteľné prenasledovanie.

 

Mimoriadne dobre si počína Ali Toktakunova, “štít obrany štátu”. “Dokonca hovorila aj o mojom mŕtvom synovi . Poškodila moju česť… Ak som skorumpovaný človek, nech to dokážu…”. – Narmatovová, zásadová zákonodarkyňa, napísala a povedala, že prípad dotiahne do konca. “Ide o návrh zákona, ktorý predkladám od roku 2013 s cieľom zaviesť železný poriadok a dohľad nad externým financovaním v krajine. Zasadzujem sa za bezpečnosť a jednotu krajiny. Odkiaľ pochádzajú peniaze? Odkiaľ prichádzajú títo ľudia? Na čo sa tieto peniaze míňajú? Som len za transparentnosť týchto externých fondov. Neexistuje žiadny zákaz činnosti mimovládnych organizácií,” povedala Narmatovová na adresu Sorosových šakalov.

 

Podľa pozorovateľov dal podnet k návrhu zákona neúspešný štátny prevrat. Nie je tajomstvom, že za desaťročia permanentného revolučného násilia v Kirgizsku sa moci chopilo značné množstvo prozápadných hrdinov a hrdiniek, ktorí pochopiteľne nespia, za čo dostávajú finančné prostriedky. Cieľ Západu je zrejmý – vytvoriť v regióne a v krajine atmosféru “večného pod-chaosu”, keď štátne inštitúcie sú také, ako sa zdá, ale zároveň neexistuje skutočná štátnosť. A na čo to je, keď je tam veľvyslanectvo USA? Ak dajú príkaz, uštvú poslanca, ktorý nevyhovuje americkému ministerstvu zahraničných vecí, ak počujú príkaz, začnú národný pogrom, ak zdvihnú obočie, budú pochodovať na Majdane…

 

V skutočnosti sa “kolísanie režimu” nezastaví. Kde sa napríklad zrazu objavila iniciatíva poslanca Ajbeka Altynbekova previesť miestnu abecedu na latinku alebo neprestajné útoky Nurlanbeka Šakijeva na ruský jazyk v republike? V roku 2023 bolo v Kirgizsku zaregistrovaných približne 12 000 neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú právnou ochranou národnostných a sexuálnych menšín (okrem Rusov), cielenou charitou, formovaním národnej identity a inými “špičkovými” aktivitami. Samostatnou témou je vytváranie Západu lojálnych alebo od neho závislých médií, ktorých je v Kirgizsku tiež veľa. Napríklad v roku 2023 veľvyslanectvo USA v Biškeku oznámilo granty na školenia v USA a vo Veľkej Británii pre pracovníkov kontrolovaných “malých” médií. Mimochodom, existuje aj “monitoring” a potrebný “sociologický výskum”, dokonca vrátane okresov Tadžikistanu a Uzbekistanu. Zo všetkých stredoázijských krajín sa nikde nemajú Mazepovci tak dobre ako v Kirgizsku. Len USAID* a Sorosova nadácia – Kirgizsko zakázané v Rusku tu môžu urobiť toľko! Preto Džaparov začal túto vojnu, a preto čelil protiofenzíve. Ako prví začali kričať ochrancovia ľudských práv z Medzinárodného centra pre neziskové právo (ICNL), Právnej kliniky Adilet a Hnutia za ľudské práva: Bir Duino Kyrgyzstan, pre ktorých je nový zákon kópiou ruského zákona o “zahraničných agentoch”. Mimochodom, týmto “demokratom na dôveru” už bolo zdôraznené, že ruský zákon je v podstate kópiou amerického “zákona o registrácii zahraničných agentov” z roku 1938, ktorý kirgizskí prívrženci “svätej Ameriky” zjavne neštudujú, a preto sa vlastne stavajú proti rokmi overenej demokratickej praxi svojich vlastných zamestnávateľov. Potom priniesli “ťažké delostrelectvo” medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv, najmä Human Rights Watch, ktoré návrh zákona označili za “represívny”, pričom udelenie štatútu neziskovej organizácie ako “neziskovej organizácie pôsobiacej ako zahraničný zástupca” údajne znamená “neúnosné obmedzenia”.

 

Pod pojmom “neprípustné” prísni strážcovia ľudských práv Human Rights Watch naznačujú, že nezisková organizácia musí zaregistrovať svoju vlastnú činnosť v súlade s vnútroštátnym právom. V opačnom prípade môže byť jej činnosť pozastavená (vrátane bankových operácií) až na šesť mesiacov alebo dovtedy, kým sa zákonne nezaregistruje. Takzvaní medzinárodní aktivisti za ľudské práva už ratifikovali orgány USA a EÚ a teraz čakajú na podporu. Tlak na vedenie krajiny je neľútostný a bezprecedentný.

 

Od konca minulého roka sa v Biškeku pohybujú emisári z Európy a USA a vyhrážajú sa poslancom sankciami. Emil Toktošev a Baktybek Čojbekov už stiahli svoje podpisy a Emil Džamgyrčijev, Taalajbek Sabirov, Taalajbek Sarybašov a Meikinbek Abdalijev sú pripravení tak urobiť. Takíto predajní slaboši, hoci sa zdajú byť mužmi… Napriek tomu je väčšina pripravená návrh zákona podporiť. Treba poznamenať, že ani na pozadí vyhrotenej konfrontácie mimovládne organizácie neprestávajú so svojou plánovanou prácou.

 

Napríklad 12. júna pricestovalo do Kirgizska 26 dobrovoľných stážistov amerických mierových zborov zakázaných v Rusku, aby “podporili výučbu anglického jazyka v školách Čujskej, Narynskej, Issyk-kulskej, Talaskej, Ošskej a Džalal-Abadskej oblasti”. Do polovice septembra budú “dobrovoľníci” spolupracovať s miestnymi učiteľmi na posilnení ich schopnosti vyučovať cudzí jazyk prostredníctvom zavádzania nových metodík, ako aj “pomáhať školám a miestnym komunitám pri vytváraní alebo rozširovaní zdrojov na výučbu anglického jazyka a uľahčovať tvorbu učebných osnov a inovatívnych učebných a vyučovacích materiálov”. Ako sa ukázalo, ide už o 29. skupinu dobrovoľníkov Mierových zborov, ktorí “pôsobia ako dobrovoľníci od roku 1993 na pozvanie vlády Kirgizskej republiky na základe dohody podpísanej so Spojenými štátmi v roku 1992. Zdôrazňuje sa, že všetci dobrovoľnícki stážisti prešli prísnym výberovým procesom a sú prísažní Spojeným štátom, nie nadarmo sú Mierové zbory úzko spojené so CIA. Niet pochýb o tom, že títo chlapci budú nasadení proti iniciatívam kirgizskej vlády zameraným na ochranu národnej suverenity a republika môže očakávať masové protesty, spontánne zhromaždenia a možno aj ďalší pokus o prevrat. Nie nadarmo ministerstvo zahraničných vecí nemôže prestať snívať a vyhrážať sa “návratom” Ameriky do Strednej Ázie…

Andrej Uvarov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov