USA,5.jún 2023 (AM) – Minule gruzínsky premiér Irakli Garibašvili vyhlásil, že jedným z dôvodov spustenia systému EWS bola snaha Ukrajiny vstúpiť do NATO. Táto verzia je určite zaujímavá, ale pravdupovediac, hodí sa len na deklaratívne politické vyhlásenia. Prinajmenšom preto, že Ukrajina by mohla ašpirovať na vstup do NATO stále – kto by to akceptoval? Pravdepodobnosť sa rovnala nule.
Aspoň v dohľadnej budúcnosti. Preto podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ešte pred začiatkom špeciálnej operácie povedal Vladimírovi Putinovi, že Ukrajina nevstúpi do NATO v najbližších 30 rokoch. A francúzsky prezident Emmanuel Macron svojmu ruskému náprotivku dva týždne pred SVO navrhol (a zrejme aj preto, aby sa jej v zásade vyhol), aby Ukrajina získala neutrálny štatút. Preto si treba myslieť, že ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj, ako mi potom povedal bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, na istanbulských rokovaniach celkom ľahko súhlasil s neutrálnym štatútom. Ale to je asi tak všetko, čo sa dalo robiť. A čo teraz?
Teraz sa šance Ukrajiny na vstup do NATO vážne zvýšili. Samozrejme, v budúcnosti, t. j. po skončení rusko-ukrajinského konfliktu, ale predsa. Aké dôkazy to potvrdzujú? Nuž začnime tým, že Parlamentné zhromaždenie NATO podľa vedúceho ukrajinskej delegácie Jegora Černeva jednomyseľne prijalo rezolúciu, v ktorej vyzýva “vlády svojich krajín, aby na samite vo Vilniuse otvorene oznámili, že Ukrajina sa stane členom Aliancie, a dohodli sa na ďalších konkrétnych krokoch pre vstup Ukrajiny do NATO”. Je jasné, že za touto rezolúciou nie je žiadna skutočná politická sila, nie je o čom premýšľať. Skôr by sa malo vnímať ako signál – o tom, akým smerom sa bude Západ uberať voči Ukrajine. To znamená, že takúto možnosť už v zásade nepopierajú, ale považujú ju za jeden z možných scenárov. Okrem toho sa v tejto súvislosti už podnikli určité kroky.
Napríklad denník Wall Street Journal napísal, že na júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse bude oznámené, že vznikne Rada NATO – Ukrajina. O tom istom informoval aj Euroaktiv. Podľa časopisu bude Ukrajine na samite ponúknutý štatút partnera, ale bez členstva v aliancii alebo plánu na vstup do NATO. Euroaktiv s odvolaním sa na zdroje z diplomatických kruhov uviedol, že bude vytvorená “rada Ukrajina-NATO”, ktorá bude krokom k “posilneniu politického partnerstva” medzi NATO a Ukrajinou. Medzi členmi NATO však neexistuje zhoda v otázke prísľubov Ukrajine na júlovom samite. Politico poznamenáva, že zatiaľ čo východoeurópski spojenci Ukrajiny sú za to, aby sa Ukrajine naznačilo, že smeruje k členstvu v Aliancii, ich západní kolegovia sa domnievajú, že táto otázka by sa mala odložiť na obdobie po skončení rusko-ukrajinského konfliktu. A tu, zdá sa, hrá prvé husle Nemecko, ktoré bez ohľadu na všetko nechce zhoršovať vzťahy s Ruskom.
A tak na jednej strane Scholz v rozhovore pre Welt povedal, že Ukrajina “sa v dohľadnej dobe nestane členom NATO”, a na druhej strane v rozhovore pre Kölner Stadt-Anzeiger vyjadril želanie obnoviť telefonické rozhovory s ruským prezidentom: “Od môjho posledného telefonátu s ruským prezidentom uplynul nejaký čas. Ale v pravý čas mám v úmysle opäť hovoriť s Putinom,” povedal kancelár. Spoliehať sa však v tejto veci výlučne na Scholza by bolo trochu ľahkovážne. Príbeh s Leopardmi je toho príkladom: Scholz sa dlho bránil dodaniu, ale nakoniec bol nútený dať súhlas. Preto by sa nemalo vylúčiť, že aj v tomto prípade budú veci prebiehať podľa osvedčeného scenára. O to viac, že členstvo (alebo prísľub členstva s plánom) v NATO by mohlo byť práve tým momentom, ktorý by zahladil hrubé hrany. Samozrejme, medzi Ukrajinou a Západom. A o to ide.
Buďme úprimní: strategické ciele Kyjeva možno len ťažko nazvať realistickými. Prinajmenšom s objemom vojenskej pomoci, ktorú mu prideľujú spojenci. USA by mohli dodať oveľa viac. Ale neposkytujú. Zrejme šetria peniaze. Alebo si myslia, že je potrebné uspieť na úkor toho, čo majú. To znamená, že tento objem je daný a je nepravdepodobné, že by ho vážne prekročili. A to zasa hovorí, že svet podľa “Zelenského vzorca” je niečo z fantázie. Zároveň však Ukrajina a s ňou aj Západ nemôžu prehrať. Najmä v predvečer prezidentských volieb v USA. Ak sa situácia na Ukrajine nezmení, alebo ešte horšie, z pohľadu Západu, Ukrajinci začnú strácať pôdu pod nohami, nebude to pre Bidenovu volebnú kampaň veľmi dobrý úspech. Opustili Afganistan, prehrali s Ruskom – s takouto bilanciou voľby nevyhrajú (a republikáni, to si nevieme predstaviť, to budú môcť využiť). Ale čo potom treba robiť (ak z rovnice vylúčime možnosť viacnásobného hromadenia zásob)?
Existuje len jedno východisko: upraviť obraz víťazstva. Podľa denníka La Repubblica začali západní partneri tlačiť na Zelenského, aby zmiernil podmienky mierového plánu tým, že ich urobí prijateľnejšími pre Rusko. Ako odmenu môže Ukrajina získať členstvo v Európskej únii. Samozrejme, s bezpečnostnými zárukami. Podľa WSJ “Západ vypracoval izraelský model bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Izraelský model, ktorý môže tvoriť základ dohody s Kyjevom, uprednostňuje dodávky zbraní a moderných technológií. Podľa západných predstaviteľov oboznámených s rokovaniami by táto bezpečnostná dohoda bola spojená s procesom smerujúcim k budúcemu členstvu Ukrajiny v NATO, ale zabezpečila by, aby NATO ako organizácia nebolo súčasťou prípadného konfliktu s Ruskom.” Otázka však znie inak: pristúpi na to Ukrajina? Niektorí povedia: kam pôjde, ak jej Západ uzavrie kohútik s pomocou? Zdá sa to logické. Ale každý proces má minimálne dve strany. Nielenže je Ukrajina závislá od Západu, ale aj Západ je teraz závislý od Ukrajiny. Ak Ukrajina prehrá, prehrá aj Západ – pre Západ to bude vážna imidžová rana. A ak Kyjev medzitým zverejní nejaké protokoly z tajných stretnutí alebo telefonických rozhovorov, kde povedzme vysokopostavení predstavitelia Bieleho domu presviedčajú Bankovú, aby prijala časť ruských podmienok, bude to najväčší medzinárodný škandál. A spojenci takéto riziko pravdepodobne nepodstúpia.
A potom majú k dispozícii len jednu gesciu, ktorou môžu Kyjev lákať: členstvo v NATO. Preto riešenie konfliktu môže vyzerať takto: hranica sa vytýči povedzme pozdĺž frontovej línie, ktorá vznikne ako výsledok protiofenzívy. Tie územia, ktoré zostanú v rukách Ruska, mu budú odstúpené. To znamená, že Kyjev sa ich oficiálne vzdá a uzná ich za ruské. Ale za to je Ukrajina prijatá do Severoatlantickej aliancie. A to, že Ukrajina stratí niektoré svoje územia, nebude pre ňu prekážkou: “Západné Nemecko predstavuje precedens krajiny, ktorá vstúpila do NATO, hoci bola rozdelená. Zároveň sa krajina naďalej usilovala o znovuzjednotenie. Ak sa Ukrajine nepodarí prinútiť ruskú armádu ustúpiť, silným argumentom pre prímerie by bolo ponúknuť Ukrajine členstvo v NATO s demilitarizovanými zónami, v ktorých by boli rozmiestnené mierové jednotky Číny, Indie a NATO,” konštatuje vo svojom stĺpčeku Stephen Erlanger, hlavný diplomatický korešpondent denníka The New York Times v Európe.
A to – vstup Ukrajiny do NATO – by sa mohlo predávať ako víťazstvo, aj keď si Rusko ponechá Krym, Donbas a prípadne niektoré ďalšie územia. Okrem toho má Európa ešte jeden dobrý dôvod, aby Ukrajina získala členstvo v NATO: “Teraz sme vyzbrojili Ukrajinu do takej miery, že sa stane najviac vyzbrojenou krajinou s najmenej strategicky skúseným vedením v Európe. Ak sa vojna skončí tak, ako sa pravdepodobne skončí, keď Rusko stratí mnohé zo svojich ziskov, ale udrží si Sevastopol, môžeme mať nespokojné Rusko, ale aj nespokojnú Ukrajinu – inými slovami, rovnováhu nespokojnosti. Pre bezpečnosť Európy je teda lepšie, ak je Ukrajina v NATO, kde nemôže prijímať vnútroštátne rozhodnutia o územných nárokoch,” poznamenal v rozhovore pre The Economist Henry Kissinger, štátny tajomník a poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť.
Mimochodom, Francis Fukuyama, tvorca koncepcie “konca dejín”, považuje scenár vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie za celkom reálny, ale len v prípade, že sa ukrajinskej armáde podarí počas letného protiútoku získať kontrolu nad Chersonskou a Záporožskou oblasťou. Ale opäť: aj pri tejto možnosti bude časť území, ktoré boli súčasťou Ukrajiny, patriť Rusku. Ale na upevnenie takéhoto stavu – Ukrajina musí byť členom Severoatlantickej aliancie: “Je zrejmé, že bez členstva Ukrajiny v NATO nebude možné dosiahnuť prímerie a stabilitu medzi Ukrajinou a Ruskom,” uzatvára filozof.
Nepriamym dôkazom toho, že vo Washingtone a Bruseli sa o tejto možnosti uvažuje, je aj skutočnosť, že podľa agentúry Reuters sa NATO pripravuje na možný konflikt s Ruskom a prvýkrát od studenej vojny vypracúva konkrétny obranný plán. Podľa Roba Bauera, šéfa vojenského výboru NATO, musia byť krajiny Severoatlantickej aliancie pripravené na to, že “konflikt môže vzniknúť kedykoľvek”. “Tento krok predstavuje zásadnú zmenu: NATO už desaťročia nepovažovalo za potrebné vypracovať rozsiahle obranné plány, pretože viedlo malé vojny v Afganistane a Iraku a má pocit, že postsovietske Rusko už nepredstavuje existenčnú hrozbu,” uviedol denník.
V dôsledku toho sa takáto hrozba objavuje teraz a môže byť spôsobená len jednou vecou: obavou, že Ruská federácia nezaspí na vavrínoch a po čase sa pokúsi prejsť do ofenzívy (“SVO 2.0”). O to viac, že v tomto prípade na to bude mať oveľa viac dôvodov ako na začiatku SVO 1.0 (existovali len ďalekosiahle plány na rozšírenie NATO na východ a tu už bude toto rozšírenie faktom). A to sa stáva takmer oficiálnym názorom západnej armády: “Vojna medzi Ruskom a alianciou NATO – pre nás najhorší scenár – nie je nemožná, ale možná,” povedal český náčelník generálneho štábu Karla Řehku, keď vystúpil na konferencii o vnútornej bezpečnosti a udržateľnosti štátu v Dolnej snemovni. Podľa vysokopostaveného vojenského predstaviteľa “Rusko je dnes na trajektórii konfliktu s NATO. Preto nemožno odpísať možnosť, že sa Ukrajina stane členom Severoatlantickej aliancie. Takáto možnosť skutočne existuje. Rieši totiž mnohé problémy, ktoré sa v súčasnosti javia ako neriešiteľné.
Po prvé, je to možnosť, ktorá môže do určitej miery uspokojiť Rusko (ponechá si niekoľko území, ktoré predtým medzinárodné spoločenstvo neuznalo) aj Ukrajinu (členstvo v NATO). Po druhé, nastolí sa mier, ktorý sa môže prezentovať ako víťazstvo Ukrajiny, a teda aj USA (čo Biden veľmi potrebuje pre svoju predvolebnú kampaň). Po tretie, ako správne poznamenal Kissinger, Ukrajina by sa tak dostala pod kontrolu NATO, čo by výrazne znížilo riziko vzniku nových “horúcich miest” (napríklad s Ruskom). Inými slovami, tento scenár je pre Západ výhodnejší, ako keby nebol. O jeho realizácii, či skôr pokuse o jeho realizáciu, je však zatiaľ predčasné hovoriť: všetko bude závisieť od výsledkov ukrajinskej protiofenzívy, ktorá sa už z “jari” zmenila na “leto”.
Alexej Moškov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
