Ukrajina, 13.máj 2023 (AM) – Ukrajinské ministerstvo mládeže a športu zakázalo účasť svojich národných reprezentácií na podujatiach, kde budú vystupovať aj športovci Ruskej federácie a Bieloruska. Je otázka, či tým Ukrajina neuškodí viac svojím atlétom. Niektoré športové federácie sa už rozhodli pre návrat ruských a bieloruských pretekárov. Ide napríklad o box alebo triatlon. Iné zväzy ich účasť odmietajú, čím si ale vyslovene škodia.
Týka sa to hlavne ženského krasokorčuľovania, kde ruské pretekárky dosiahli dominanciu nad ostatným svetom, ktorú sa nedarí narušiť ani nespravodlivosťou rozhodcov, úpravami pravidiel a šikanou jednotlivkýň. Bez súťažiacich z Ruskej federácie schopných skákať trojitý axel alebo štvorité skoky klesá úroveň medzinárodných súťaží hlboko pod kvalitu Majstrovstiev Ruska. Uvedomili si to zrejme aj Maďari – organizátori budúcoročných Majstrovstiev Európy dňa 10.5.2023 vrátili práva organizovať túto súťaž, ktoré získali ešte v roku 2021, kedy sa predpokladala účasť ruských a bieloruských športovcov. Ako oficiálny dôvod na vrátenie organizácie šampionátu, ktorý sa mal v Budapešti od 22. do 28.1. 2024 uviedli vojnu v susednej krajine a zvýšené ceny energií. Tiež v prenesenom zmysle slova neochotu štátu pomôcť im s takýmto projektom finančne. Komerčne by bol projekt bez účasti najväčších hviezd krasokorčuľovania z Ruska neúspešný, lebo na vstupnom a predaji suvenírov by sa iste nezarobilo viac. Mnohí fanúšikovia, ktorí predtým obdivovali aj výkony slabších pretekárok sa odvrátili od medzinárodných súťaží a nezaregistrovali ani výsledky tohtoročného európskeho a svetového šampionátu. Ich plánovaná cesta do Maďarska by bola zrušená, čo sa týka aj autora článku, ktorý sa tam chystal tiež, hoci do tejto krajiny nechodí často.
Víťazstvo Adelie Petrosyan na finále ruského Grand Prix 2023:
Západ nechce vidieť špičkové výkony ruských reprezentantiek v modernej gymnastike, synchronizovanom plávaní, najmä však v ženskom krasokorčuľovaní, kde úsilím a talentom dosahujú výsledky porovnateľné s mužmi. Týka sa to napríklad vychádzajúcej hviezdy Adelie Petrosyan (ročník 2007), ktorá zotrela rozdiel medzi ženským a mužským športom svojimi výkonmi, nie zmenou pohlavia. Vo voľnej jazde na Majstrovstvá Ruska 2022 skočila ešte ako juniorka dva štvorité rittbergery, čo pred ňou nedokázal žiaden muž. Je aj aktuálnou víťazkou Finále Veľkej ceny Ruska. Po otcovi cíti arménske korene, v minulej sezóne vystupovala s exhibičným programom nazvaným „Artsakh“ (Republika Artsakh = Republika Náhorný Karabach). Počíta sa s ňou ako s jednou z hlavných kandidátok na olympijské víťazstvo v roku 2026 v prípade, že jej štart v Miláne/Cortine nebude znemožnený z politických dôvodov. Aj takejto talentovanej pretekárke však dokážu v Rusku konkurovať ďalšie nedávne juniorky, ktoré už dnes zvládajú náročné prvky a môžu sa stať olympijskými víťazkami. Ide o Alinu Gorbačevu, Sofiu Akatievu, Sofiu Muravievu, Sofiu Samodelkinu prípadne ďalšie, ktoré sa môžu presadiť v priebehu olympijského cyklu. Končiť sa nechystajú ani niektoré z hviezd súčasnej garnitúry ruských krasokorčuliarok, ktoré už mohli bojovať o miestenky na hry v Pekingu.
Artsakh Adelie Petrosyan:
Dominancia Rusiek v krasokorčuľovaní nie je samozrejmosťou a nerodila sa ľahko. Bývalý ZSSR nemal ani jednu olympijskú víťazku. Len jedinú bronzovú medailu z hier v Sarajeve v roku 1984 priniesla Kira Ivanova, žena so smutným osudom neskôr zavraždená v Moskve v roku 2001. Známa anglická herečka Keira Knightley OBE údajne uviedla, že jej meno vybral otec podľa tejto sovietskej pretekárky. Prvou olympijskou víťazkou zo sovietskej školy krasokorčuľovania sa stala v Lillehammeri Oxana Baiul, reprezentujúca v roku 1994 už nezávislú Ukrajinu. Rusko muselo čakať, k víťazstvu sa najviac priblížila Irina Slucká, keď v Salt Lake City v roku 2002 vybojovala striebro a o štyri roky neskôr v Turíne 2006 ešte bronz. To boli skromné olympijské výsledky Ruska v ženskom krasokorčuľovaní, hoci v súťaži športových dvojíc, mužov aj tancov na ľade vozili reprezentanti ZSSR aj Ruska pravidelne zlato. Situácia sa zmenila nečakaným víťazstvom Adeliny Sotnikovej na domácej olympiáde v ruskom Soči 2014, ktoré hneď bolo vyhlásené za kontroverzné. Prvou príčinou tomu bolo, že nebola nasadená do tímovej súťaže, ktorú za Rusko odjazdila Julia Lipnická. Predpokladalo sa, že bude ruskou dvojkou bez šance na víťazstvo. To ju ale povzbudilo k jej najlepšiemu výkonu.
Následne sa spustila kampaň, ktorá sa nikdy neskončila a do súkromnej pošty fanúšikov krasokorčuľovania doteraz chodia obťažujúce petície, ktoré sa snažia výsledky súťaže v Soči zvrátiť. Vtedajší protest kórejskej výpravy bol odmietnutý, aj keď v západnej tlači sa objavila vlna kritiky bodovacieho systému, anonymného rozhodovania aj zloženia panelu rozhodcov. Dnes to znie smiešne, no kritizovaná bola aj účasť ukrajinského rozhodcu, ktorý mal byť naklonený Ruske. Sotniková však vyhrala preto, že vo voľnej jazde dostala vyššie technické známky a pokúsila sa úspešne o vtedy náročné skoky, o ktoré sa druhá Kórejka a tretia Talianka nepokúsili. Išlo hlavne o náročnú kombináciu dojitého axela s trojitým toeloopom. Pôvodná ruská jednotka Julia Lipnická získala zlato s ruským tímom, v individuálnej súťaži však skončila až piata a neskôr mala zranenia a údajne aj problémy s anorexiou a vážnu stratu hmotnosti. Neskôr problémy prekonala, vydala sa za bývalého ruského krasokorčuliara Vladislava Tarasenka a v roku 2020 porodila dcéru. Po začiatku špeciálnej vojenskej operácie odobrila manželove rozhodnutie prihlásiť sa ako dobrovoľník, momentálne má byť bojovo nasadený na záporožskom úseku ukrajinského bojiska.
V Soči ešte svetové krasokorčuľovanie netušilo, aká bude technická prevaha nasledujúcich ruských hviezd. Pripravovala ich predovšetkým žena s nevšedným osudom, trénerka Eteri Tutberidze. V detstve sa chcela stať krasokorčuliarkou ale utrpela zranenie chrbtice (zrejme šlo o únavovú zlomeninu chrbtice). Počas rekonvalescencie narástla o 22 centimetrov a skúsila sa ešte presadiť v tancoch na ľade. Čo však nevyšlo a čakala ju kariéra vlastne bezdomovkyne v USA. Tam prišla vystupovať v ľadovej šou Ice Capades. Kontrakt s ňou bol rozviazaný na základe údajných nezrovnalostí pri kontrole pasov a tak sa ocitla bez práce a peňazí v USA, kde prežívala v útulku pre biednych YMCA. V Oklahoma City ju zastihol v roku 1995 známy bombový atentát Timothy McVeigha namierený proti federálnej vláde a dostala odškodné ako jeho obeť. Do roku 1998 pracovala ako trénerka v USA potom sa vrátila do Ruska a ukončila Ruskú štátnu univerzitu fyzickej kultúry, športu, mládeže a turizmu. Zlom v jej osobnom živote je narodenie dcéry Diany Davis v roku 2003 v USA, tiež účastníčky zimných olympijských hier v Pekingu, lenže v tancoch na ľade. Diana zápasí s neobvyklým hendikepom vo svete krasokorčuľovania – čiastočnou stratou sluchu. Tá bola zavinená lekárskou chybou po podaní antibiotík vo veku dvoch rokov. Má problém s počutím a interpretáciou hovorenej reči, na objasnenie neznámych slov jej matka doteraz vypisuje lístočky. Dokáže cítiť hudbu, má však tiež čiastočne narušenú koordináciu pohybov potrebnú pri ťažkých skokoch. Jej výkony boli nestabilné v individuálnych súťažiach, napriek tomu, že trénovala stále s matkou. Preto prešla na tance na ľade a momentálne trénuje aj chodí so svojim partnerom Glebom Smolkinom (ten je synom zaslúžilého umelca Ruska herca Borisa Smolkina).
Reakcia trénerky Eteri Tutberidze na vystúpenie svojej dcéry v tancoch na ľade na majstrovstvách Ruska:
Kariéra Eteri Tutberidze v Rusku dostala spád až po zriadení elitného moskovského Centra športu a vzdelávania SAMBO 70, ktorý má aj krasokorčuliarsku divíziu „Chrustaľnyj“. V nej systematicky od detstva vychováva spolu s tímom spolupracovníkov najväčšie talenty, aké sa dajú v Rusku nájsť. A prináša to výsledky, o akých sa trénerom v iných krajinách nesnívalo. No vzbudzuje závisť a snahu sťažiť alebo znemožniť vystúpenie ruských hviezd na medzinárodnom fóre. Prejavilo sa to aj pred olympiádou v kórejskom Pchjongčchangu. Tam vôbec nebola istá účasť ruských športovcov, Rusko ako také bolo z hier vylúčené kvôli údajnej štátnej schéme podpory dopingu. Fakt, že tam nakoniec pod olympijskou vlajkou a bez hymny smeli štartovať ruskí športovci ale možno trochu ovplyvnil výsledky ženskej súťaže v krasokorčuľovaní.
Už vopred istou víťazkou sa zdala byť Jevgenija Medvedeva, dvojnásobná majsterka sveta z rokov 2016 a 2017. Lenže pred súťažou bola zranená a namiesto rekonvalescencie a poctivej prípravy pracovala ako športová diplomatka na tom aby sa ostatní ruskí športovci na hry vôbec dostali. Bolo aj chybou ruských funkcionárov, že si ju brali všade so sebou doslova ako talizman, ale ktovie, ako by to bez nej dopadlo. Napriek tejto nevýhode podala v Pchjongčchangu skvelý výkon. Lenže skončila druhá a nestačila na o tri roky mladšiu Alinu Zagitovu. Tá v krátkom programe vytvorila svetový rekord a vo voľnom programe využila aj 10%-nú bonifikáciu za náročné prvky v druhej polovici jej vystúpenia (bonus za unavené nohy). Tu treba dodať niekoľko vecí, ktoré sa neskôr môžu javiť podstatné. Alina Zagitova nie je etnická Ruska, obaja jej rodičia sú volžsko-uralskí Tatári a sama sa identifikuje ako moslimka. V Rusku ju to ale neobmedzuje ani v športe, ani v bežnom živote. Robí si čo uzná za vhodné, stala sa televíznou moderátorkou aj športovou komentátorkou, prednedávnom hrala s kapelou a chce byť speváčka. Stále trénuje na ľade a vystupuje s aktívnymi pretekárkami na exhibičných show. Má normálny život ako iné Rusky v jej veku, len s väčším množstvom možností kvôli olympijskému titulu.
Je možné, že nielen volžsko-uralskí Tatári, ktorých sú asi 4 milióny, ale aj ostatné vetvy a klany Tatárov sa v roku 2014 boli hrdé na jej úspech a krymskí Tatári mohli uvažovať nad tým, aké by boli jej šance dosiahnuť podobný úspech v ich komunite na nezávislej Ukrajine. A o štyri roky už dúfali, že tento národ bude mať druhú olympijskú víťazku v rade. Súboj Aliny Zagitovej a Jevgenije Medvedevej vošiel do histórie športu a prilákal množstvo nových nových fanúšikov ku krasokorčulovaniu a tento záujem trvá doteraz.
Týkalo sa to hlavne Ázie, špeciálne Japonska. Nedávno zavraždený japonský premiér Šinzo Abe osobne venoval Aline Zagitovej psa japonskej rasy akita inu. Ruské krasokorčuliarky reflektovali tento enormný japonský záujem, napríklad Jevgenia Medvedeva vystupovala ako Sailor Moon. Vytváral sa tým mimovládny a apolitický rámec priateľstva medzi Ruskom a Japonskom. Akokoľvek, Alina Zagitova, Jevgenia Medvedeva aj ich trénerka Eteri Tutberidze podporili kandidatúru V.V. Putina v ostatných prezidentských voľbách v Rusku. O dôvod viac spôsobiť problémy aj nasledujúcej garnitúre ruských krasokorčuliarok, ktorá bola ešte silnejšia ako Alina s Jevgeniou. A ruská olympijská kvalifikácia a zároveň domáci šampionát Ruska 2022 bol najlepšou súťažou v histórii ženského krasokorčuľovania. Mal určiť tri pretekárky, ktoré sa zúčastnia hier v Pekingu a jednu náhradníčku. Vyhrala Kamila Valieva, opäť rovnako ako Alina Zagitova nie etnická Ruska ale volžsko-uralská Tatárka. Jej celkový výsledok dosiahol neskutočných 283,48, svetový rekord s priepastným náskokom 34,83 bodu pred druhou Alexandrou Trusovou a treťou Annou Ščerbakovou, majsterkou sveta z roku 2021. Náhradníčkou bola určená až šiesta veteránka Jelizaveta Tuktamyševa (momentálne už na sankčnom zozname V Zelenského kvôli verejnej podpore špeciálnej vojenskej operácie), keďže pred ňou skončili tri juniorky, ktoré sa ešte nemohli nominovať.
Ako by sa súťaž vyvíjala, keby sa jej zúčastnila Daria Usačeva (zranená, ale súťaží ďalej, predtým druhá na Skate America 2022) alebo majsterka Európy 2020 Aliona Kostornaja (odmietla nastúpiť so zlomenou rukou, prešla do športových dvojíc)? Kým do Pchjongčangu smeroval tím Olympijskí atléti Ruska, tak do Pekingu šiel Ruský olympijský výbor opäť bez vlajky a oficiálnej štátnej hymny. To najhoršie však ešte len malo prísť. Krasokorčuliarske súťaže v Pekingu sa začali víťazstvom Ruska v tímovej súťaži, kde sa presadila Kamila Valieva a začalo sa hovoriť o tom, že je v ideálnej forme a bude aj individuálnou olympijskou víťazkou a pravdepodobne najlepšou krasokorčuliarkou všetkých čias.
Deň po tímovej súťaži sa ale stala nečakaná vec. Bolo oznámené, že Kamila Valieva mala pozitívny dopingový nález na vyššie uvedených majstrovstvách Ruska, stratila svoj ruský titul a svetový rekord. Celá kauza ale podozrivo smrdela a výsledky vzoriek odobraté na olympiáde boli negatívne. Pozitívna vzorka mala byť odobratá 25.12.2021 ale vyhodnotená ako pozitívna bola až 8.2. 2022 vo švédskom dopingovom laboratóriu. Zdôvodnenie bolo idiotské, zdržanie mal spôsobiť covid. Tým ale bola prekročená 20-dňová lehota na analýzu odobratej vzorky, ktorá mala obsahovať zakázaný trimetazidín. Kamile hrozil zákaz štartu v individuálnej súťaži ale športový arbitrážny súd jej na základe odvolania umožnil štartovať. Uvážil, že došlo k procesným chybám pri spracovaní jej vzorky a bola neplnoletá chránená osoba, v tom čase mala ešte len 15 rokov. Jej matka svedčila, že Kamila užívala liek Hypoxen kvôli nepravidelnostiam v srdečnej činnosti, ktorý nie je na zozname zakázaných látok a v Rusku je voľnopredajný a tiež L-Karnitín, čo je najbežnejší výživový doplnok v slovenských fitnescentrách.
Rusi prišli s naivným vysvetlením, ktoré je však nanešťastie asi aj pravdivé. Že Kamila si omylom pri návšteve zamiešala medzi svoje výživové doplnky liek na srdce svojho starého otca, ktorý bol zdrojom zisteného trimetazidinu. V takejto situácii nastúpila Kamila Valieva na krátky program súťaže žien a dokázalo ho svojou jazdou vyhrať. Deň po krátkom programe sa vyhodnotila jej vzorka a zverejnil sa nález vyššie uvedeného Hypoxenu a L-Karnitínu, ktoré ale nie sú zakázané. Lenže sa tým vystupňoval tlak na Kamilu až na úroveň šikany, ktorú nikdy určite nezažije nikto z nórskych astmatikov. To ju psychicky zlomilo a svoju voľnú jazdu už nezvládla, bola najhoršia v jej živote. Stačilo jej to len na štvrté miesto v celkovom hodnotení. Najsmutnejšou olympijskou víťazkou sa stala Anna Ščerbakova. A najnešťastnejšou striebornou medailistkou Alexandra Trusova, ktorá vyhrala voľné jazdy. Tá jej bola natoľko náročná, že by ňou úplne deklasovala väčšinu mužského štartového poľa. Prekonala svoj žiaľ a chystá sa podobne ako Kamila Valieva na ďalšiu kvalifikáciu na olympijské hry 2026. Ak tam bude Rusko pustené.
Opatrenia akým je zákaz ukrajinského ministerstva mládeže a športu majú podnietiť aj ostatné národné zväzy k úsiliu vedúcemu k odstráneniu ruských a bieloruských športovcov z medzinárodnej scény. Tým sa snažia narušiť vnútornú súdržnosť občanov Ruskej federácie a tamojšiu spoločnosť rozdeliť, keďže šport je v Rusku otázkou prestíže a národnej hrdosti. Lenže ako ukázal prípad Kamila Valieva, ani to nefunguje a prispelo to skôr k zjednoteniu Ruska. V Moskve sa objavili doslova pár hodín pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie megaboardy a iné inštalácie a nástenné maľby na podporu tejto športovkyne.
Po takýchto excesoch Rusi ťažko uveria ubezpečeniam západných politikov, že západ bojuje len proti režimu Putina, nie samotnému Rusku alebo Rusom. Navyše, keď majú talent nahnevať etnické menšiny upnuté na vlastných športovcov reprezentujúcich Rusko. To sa to Rusko bude potom ťažko rozčleňovať, ako o tom snívajú s rukou v nočníku niektorí západní technológovia moci (alebo moči). Na vec sa dá pozrieť aj z inej stránky. Je možné, že ak sa Rusky vrátia do medzinárodných súťaži v športoch, kde dominujú, tieto medzitým klesnú na úroveň besiedky s pádom transgendera na záver. Jednoducho sa odstránia technicky náročné prvky, ktoré svetová konkurencia nezvláda a o víťazke budú rozhodovať najdúhovejšie šatičky alebo iné podobné „silné“ a citlivo vnímané odkazy.
Pád transgendera na záverečnom ceremoniáli Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní vo Fínsku 2023:
Rusko trénuje svoje najtalentovanejšie mladé ženy od detstva a rozvíja ich schopnosti organizovaným spôsobom. Má západ záujem o takéto vzory pre svoje mladé ženy? Veď môžu byť jedinečné iným spôsobom. Stačí ak si vyberú jedno z ponúkaných 70 pohlaví. A ak sa náhodou identifikujú ako ženy? Nevadí. Stále môžu byť blbé a šibnuté, optimálne lesby a vážiť štvrť tony. Ak budú mať o sebe nejaké pochybnosti tak liečiky a komunita pomôžu. Neúčasť ruských a bieloruských športovcov neochudobňuje len ženské krasokorčuľovanie ale aj iné športy. V ľadovom hokeji Rusi patria k špičke a ich neúčasť uberá medzinárodným súťažiam úroveň, atraktivitu aj náboj. Ktovie či by sa Česi tak tešili z Nagana 98, ak by proti nim vo finále nehrali Rusi. Takže svetový šampioná 2023 prinajlepšom bez čipsov, nie sú zdravé.
MK
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
