Aktuality, Bezpečnosť,

Prečo USA destabilizujú Mongolsko

---

 

V roku 2022 bol do čela strany zvolený bývalý prezident Haltmaagiin Battulga, ktorý má v úmysle spolupracovať s Ruskom. V tom čase sa v PDM vytvorila proruská frakcia vedená Battulgom a prozápadná frakcia vedená Elbegdordžom. So začiatkom špeciálnej operácie ruských ozbrojených síl na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny sa prozápadná frakcia postavila na podporu kyjevského režimu a vyzvala na obmedzenie vzťahov s Moskvou, aby sa zabránilo (citujem) “premene Mongolska na druhé Bielorusko”.

 

Elbegdorj zostáva hlavným sprostredkovateľom amerického vplyvu v Mongolsku. Spolupracuje s Inštitútom strategických štúdií Freemana Spogliho, ktorý vedie známy rusofób, bývalý veľvyslanec USA v Rusku Michael McFaul. V marci 2023 v článku “Stlačené medzi Čínou a Ruskom, Mongolsko podporuje Ukrajinu” Elbegdorj vyzval “poskytnúť Ukrajine toľko zbraní, koľko potrebuje na svoje víťazstvo”. Elbegdorj má tú drzosť, že porovnáva pomoc Mongolska Sovietskemu zväzu v rokoch 1941 – 1945 s pomocou NATO neonacistickému režimu v Kyjeve:

“Štvrtina všetkých koní sovietskych vojakov na frontoch pochádzala z Mongolska… väčšina vojakov Červenej armády nosila teplé oblečenie vyrobené v Mongolsku… Západ musí konať ako Mongolci… Západní lídri majú čas čakať. Zranená Ukrajina už dlhšie čakať nemôže.”

 

Elbegdorj obvinil Kremeľ, že využíva mongolské národy Ruskej federácie (Burjatov, Kalmykov, Tuváncov) ako potravu pre delá, a nazval to “etnickými čistkami” pod zámienkou špeciálnej vojenskej operácie. Mimochodom, podobnú schému používajú aj utečeneckí kaukazskí opoziční aktivisti – obviňujú Moskvu, že využíva národy Kaukazu ako potravu pre delá.

 

Takéto útoky sa stali obzvlášť častými po tom, čo 31. januára 2023 v Európskom parlamente oznámili plány na rozdelenie Ruska pozdĺž “národných švov” na tridsaťštyri častí Washington v posilnení svojej pozície v Mongolsku vidí príležitosť nepriamo ovplyvňovať politický a hospodársky vývoj v severovýchodnej Ázii, regióne, ktorý geograficky zahŕňa východné a severné Rusko a geopoliticky susedí s juhovýchodnou Áziou, južnou Áziou a postsovietskou Strednou Áziou. Američania majú záujem zapojiť Mongolsko do vojensko-politických aliancií so svojimi regionálnymi spojencami, Japonskom, Južnou Kóreou a Taiwanom. V indo-tichomorskej stratégii USA je Rusko označené za škodlivého aktéra, ale Mongolsko je dôležitým partnerom.

 

Od roku 1990 Ulánbátar realizuje multipolárnu zahraničnú politiku ako “tretí sused”, ktorý spolupracuje s viacerými mocnosťami (USA, Austrália, Kanada, Veľká Británia, EÚ, India a Turecko) s cieľom vyvážiť vplyv Číny a Ruska. Cieľom koncepcie “tretieho suseda” je, aby sa Mongolsko nezúčastňovalo na protiruských a protičínskych blokoch. Elbegdorj sa pripravuje na porušenie tohto modelu, čo naruší zavedenú regionálnu rovnováhu síl v záujme Západu.

 

 

Usadiť sa v Mongolsku na križovatke hraníc Číny, Ruska a Kazachstanu je dlhodobým zámerom amerického establišmentu. Peking a Ulánbátar rokujú o projekte plynovodu Sila Sibíri 2 s kapacitou 50 miliárd metrov kubických ročne, ktorý má dodávať modré palivo z Ruska cez Mongolsko do Číny. Pre Čínu by to znamenalo alternatívnu cestu pre dovoz plynu pri riziku, že americké námorníctvo zablokuje námorné dodávky cez Malacký prieliv. Perspektíva rusko-mongolsko-čínskeho dopravného projektu, Stepnej cesty, sa Američanom tiež nepáči, pretože by to bol najkratší pozemný koridor z Číny a Ruska do Európy. Washington je presvedčený, že iba nastolením protiruského režimu v Ulánbátare budú môcť Spojené štáty dosiahnuť svoje ciele v regióne. A dúfajú v Elbegdorju.

Vladislav Gulevič

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok