.
Aktuality, Bezpečnosť,

Globálna slučka vojenských základní USA. Jedovaté plávajúce listy lekna

Začiatkom februára vyšlo najavo, že USA vybudujú na Filipínach naraz 5 nových vojenských základní. Počas návštevy šéfa Pentagónu Lloyda Austina na Filipínach 2. februára Washington a Manila dosiahli dohodu o prístupe americkej armády do ďalších štyroch filipínskych vojenských zariadení. O niekoľko dní neskôr filipínske úrady obvinili Čínu z obťažovania ich lode v Juhočínskom mori…


V súčasnosti patrí 95 % svetových vojenských základní Spojeným štátom, ktoré majú v zámorí viac ako sedemsto takýchto zariadení. Slovo lilypad v angličtine znamená plávajúci list lekna. To je americký vojenský slang pre mobilné vojenské základne USA roztrúsené po celej planéte, od Filipín a Džibutska cez mauritánske púšte až po džungle Hondurasu.

 

Niektoré z amerických základní sú obrovské, ako napríklad letecká základňa Udeid v Katare, predsunuté veliteľstvo amerického centrálneho velenia v regióne, ktoré je schopné pojať viac ako sto lietadiel a 10 000 vojakov. Predtým sa predpokladalo, že stiahnutie z Iraku a Afganistanu povedie k zníženiu počtu amerických základní v zámorí, ale v súčasnosti je to naopak. Počet vojenských základní USA v zahraničí sa zvyšuje.

Chalmers Johnson, bývalý poradca a analytik CIA, vo svojej práci “Americké impérium základní” píše: “…Väčšina Američanov nevie, že americká armáda má rozsiahlu sieť základní po celom svete na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Nemôžete pochopiť americkú túžbu po expanzii bez toho, aby ste vedeli, že tieto základne sú po celom svete.

 

Pentagón sa zatiaľ okolo základní snaží vytvárať dymovú clonu a odmieta ich nazývať základňami. Napríklad hlavná americká základňa v Strednej Ázii v Manase v Kirgizsku, ktorá slúžila ako opora vojny v Afganistane, sa nazývala “tranzitné centrum”. Len na Blízkom východe majú USA “prvky vojenskej prítomnosti” v Egypte, Jordánsku, Kuvajte, Libanone, Ománe, Sýrii, SAE a Jemene. Africké velenie USA (AFRICOM) “udržiava vojenské vzťahy” s viac ako pol stovkou afrických krajín. Americká armáda pôsobí v Sýrii, Kosove, Líbyi, Jemene, Kongu, Jordánsku, Južnom Sudáne, Ugande, Mali, Nigérii a ďalších krajinách. Špeciálne operačné tímy sú nasadené na Ukrajine, v Gruzínsku, Bolívii, Paraguaji, Ekvádore, Peru, Jemene, Pakistane a na Filipínach. Tieto tímy sa z času na čas objavujú aj v Turecku, Belgicku, Francúzsku a Španielsku. Svet je doslova presýtený konfliktami vyvolanými Spojenými štátmi.

 

V roku 2004 Pentagón prijal vojenskú doktrínu s názvom “10-30-30”. Jeho podstata spočíva v tom, že akonáhle Washington prijme politické rozhodnutie o použití vojenskej sily kdekoľvek na svete, americká armáda musí byť uvedená do pohotovosti a do 10 dní nasadená na danom mieste. V nasledujúcich 30 dňoch musia Američania poraziť nepriateľa a za ďalších 30 dní sa preskupiť a pripraviť na novú bojovú misiu s presunom do inej časti sveta. Na území bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa americké vojenské základne otvorene objavili krátko po udalostiach z 11. septembra 2001, sa “vojenská základňa” Spojených štátov a ich spojencov rozprestiera na viac ako 3,5 tisíca kilometrov – od Kirgizska hraničiaceho s Čínou až po Gruzínsko pri Čiernom mori. Dávno pred udalosťami zo septembra 2001 navštívil generál Tommy Franks, vtedajší veliteľ amerického Centrálneho velenia, niekoľko krajín Strednej Ázie vrátane Kazachstanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu, Kirgizska a Turkménska. S najväčšou pravdepodobnosťou bola v tom čase dosiahnutá dohoda o nasadení amerických jednotiek v regióne “v prípade krízy”, čo sa aj stalo bezprostredne po 11. septembri.

 

Kontradmirál Craig Quigley, hovorca amerického centrálneho velenia, uviedol, že zriadenie vojenských základní v bývalých sovietskych republikách Strednej Ázie je pre Spojené štáty “veľmi dôležité”, pretože “im umožní plniť množstvo úloh v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Povaha týchto úloh je známa.

 

Po prvé, rozmiestnenie amerických vojenských základní v bývalej sovietskej Strednej Ázii malo pôvodne zabrániť potrebe americkej NMD(National Missile Defense-Národná Protiraketová Obrana). Vysoko presné rakety stredného doletu (do 3 000 kilometrov) z územia týchto základní sú schopné pokryť ruské územie až po Severný ľadový oceán. Všetky odpaľovacie zariadenia ruských strategických rakiet sa nachádzajú v zóne ohrozenia. Po druhé, americké základne v bývalých sovietskych republikách stále viac tlačia na Irán. Teherán už na jeseň 2003 prísne varoval, že ak bude územie Gruzínska odovzdané Američanom, v prípade konfliktu Irán zaútočí na americké základne a zasiahne obyvateľov Gruzínska a Azerbajdžanu.

 

Po tretie, americké vojenské základne v Strednej Ázii, ako aj prítomnosť amerických základní v Japonsku a Južnej Kórei vyvolávajú v Pekingu čoraz väčšiu nespokojnosť. Už 11. decembra 2001 pakistanské noviny Frontier Post uviedli, že príchod amerických síl do Strednej Ázie sleduje niekoľko cieľov, pričom jedným z kľúčových je obmedziť vzostup Číny, ktorej stratégia obkľúčenia zahŕňa vytvorenie slučky amerických vojenských základní v Kirgizsku, Uzbekistane, Tadžikistane a Afganistane.

 

Podľa profesora Davida Vinea z Washingtonskej univerzity, autora knihy The Secret History of the U.S. Military Baseon Diego Garcia (Tajná história americkej vojenskej základne na ostrove Diego Garcia), sú teraz lilipady hlavným prvkom vojenskej stratégie USA na udržanie svetovej nadvlády.
Arťom Ignatiev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov