Andrej Fursov: Nové otroctvo – progres „temných“ treba vykoľajiť
V 70. rokoch sa určité segmenty priemyslu začali presúvať z jadra kapitalistického systému, predovšetkým zo Spojených štátov, do krajín vtedajšieho tretieho sveta, predovšetkým do Kórey a Taiwanu. A čoskoro sa začalo rozprávať o „východoázijských tigroch“ a tak ďalej. Presun priemyslu priniesol buržoázii „technologického jadra“ veľké zisky: pracovná sila periférie bola oveľa lacnejšia a oveľa menej organizovaná ako na Západe.
A predsa to nebol zisk, čo bol hlavným motívom a faktorom, ktorý určoval „presťahovanie priemyslu“. To bol začiatok nasadenia dlhodobého sociálno-ekonomického, geohistorického programu deindustrializácie Západu. Vychádzal z triedneho záujmu svetovej kapitalistickej elity: ďalší rast priemyslu v jadre, rozvoj vedy a techniky viedol k zvyšovaniu veľkosti robotníckej triedy a strednej vrstvy a následne k posilňovaniu ich sociálneho postavenia, k demokratizácii buržoáznej spoločnosti. A to už priamo ohrozovalo záujmy elity, čo sa prejavilo v správe „Kríza demokracie“ napísanej v roku 1975 na príkaz Trilaterálnej komisie.
Táto správa sa stala ideologickým zdôvodnením „dedemokratizácie“ a nepriamo aj deindustrializácie Západu. Bolo však nebezpečné a zároveň nemožné tieto plány plne zrealizovať, kým Sovietsky zväz existoval ako konkurent Západu, a tak sa zničenie ZSSR stalo nevyhnutnou podmienkou a integrálnou súčasťou celého programu. Jeho ďalšími prvkami boli prichádzajúce vyľudňovanie sveta a deracionalizácia vedomia a správania, ktoré sa pridali k vonkajšej deracionalizácii, chaosu ekonomiky v rámci neoliberálnej (kontra)revolúcie.
Tá druhá je (kontra)revolúcia Chaosu, ktorá má zastaviť chod dejín a potom ho vrátiť späť, aby si súčasná elita po demontáži kapitalizmu sama zachovala moc a privilégiá v novej spoločnosti. Navyše, táto nová spoločnosť by podľa plánov jej dizajnérov nemala byť „svetlou budúcnosťou“, ale pochmúrnou (pre väčšinu populácie) minulosťou. V skutočnosti hovoríme o demontáži nielen kapitalizmu, ale celej európskej civilizácie, európskosti, o návrate k predcivilizácii, k futuristickému archaizmu a neobarbarstvu s kriminálno-kmeňovým odérom.
Moc v budúcom „neminulom“ svete by mala byť založená na kontrole zdrojov (samozrejme nekapitalistická a dokonca netrhová „globálna distributívna ekonomika“ J. Attaliho), informácií (k tomu sa dnes ničí vzdelanie) a vedomia (psychosféra). Sociálne zdvihy pre väčšinu obyvateľstva sa prakticky nepočítajú a súčasná situácia nerovnosti, ktorá sa v priebehu rokov 1980 až 2000 prudko zvýšila, je zachovaná.
V podstate hovoríme o vytvorení spoločnosti, ktorá spája znaky feudálno-stredovekých, otrokárskych a kastových spoločností, ktorých vrchol, majúc monopolizované racionálne poznanie (nekňazi), pôsobí ako nositeľ magickej sily; mágia by mala nahradiť náboženstvo aj vedu (preto dnešný súčasný útok na vedu aj kresťanstvo).
Niekto povie: čo počítače, IT technológie a konvergencia NBIC? Nie sú alternatívou? Nestojí „neokňazstvo“ v ceste personifikátorom tejto socio-produktívnej stratégie? Nestojí. Nie alternatíva.
Odklon od deindustrializácie nastal súčasne s prelomom vo vývoji informačných a počítačových technológií: po prvé, boli náročné na znalosti a nevyžadovali významnú robotnícku triedu; po druhé, ich úspechy sľubovali kontrolu nad informačnou a vzdelávacou sférou a psychosférou.
„Vyspelé informačné“ technológie sú teda integrálnym prvkom kastovo-kňazského („temného veku“) projektu, navyše, ako ukázali vzťahy medzi aristokraciou a buržoáziou v ére New Age, kompromisom je hlavná forma vzťahov v rámci elity, Eloi, najmä tvárou v tvár morlokovým hrozbám. Navyše „IT peniaze“ sú „mladé peniaze“ a práve tie „starí ľudia“ zničia. Niektorí „mladí“ (Gates, Buffett) to už pochopili a venujú peniaze do „spoločnej kasy“. Nehovorím o tom, že kňazi sú fasádou, niekto predsa musí za „závojom temnoty“ magickej moci rozvíjať enklávy racionálneho poznania.
Program „tri-D“ (nezamieňať s 3D tlačiarňami!): deindustrializácia, depopulácia, deracionalizácia – je spustený; kurzom je temnoveková neokastovo-kňazsko-otrocká spoločnosť. Za týmto kurzom sú najmocnejšie sily a prostriedky. Toto je ich pokrok, ktorý znamená regresiu pre 80-90% ľudstva. Je ich úspech naprogramovaný? Nie, nie je naprogramovaný. Budúcnosť sa rodí v boji.
Nemám rád takzvaných „zrelých Strugackých“ (chápem spoločenský význam ich „tvorivosti“), napriek tomu v nimi usporiadanej „Krajine vody“, v Akutagawovej podobe „Slimáka na svahu“ existuje epizóda, ktorá sa mi veľmi páči. Hlavná postava Candide, tvárou v tvár krutému, neľudskému priebehu udalostí prezentovaných ako pokrok, do nich nezapadá, ale po upevnení do pozície „toto nie je môj pokrok“ berie skalpel a ide do lesa, sľubujúc, že sa stane tým kamienkom, o ktorý tento pokrok zakopne. Postup „temných“ treba vykoľajiť.
