Katukov obohral Guderiana s tankami T-34 napriek Stalinovi
Pred 2. svetovou vojnou neboli odpovede na otázku – Aký má byť tank? – jednoznačné. Pozrime sa na spomienky o vojne i o stalinizme významného konštruktéra Vasilija Gavriloviča Grabina, ktorý sa do dejín zapísal hlavne ako úspešný konštruktér tankového kanónu pre tank T-34.
Jeho spomienky nie sú oslavou Stalina, ba práve naopak, sú o tom, ako sa súdruh Stalin nevyznal vo vojenských záležitostiach a bránil generálom bojovať.
Hneď na začiatku treba zdôrazniť, že mnohí sovietski dôstojníci starej školy ani v rokoch 1938-1939 nie celkom chápali význam tankových úderov na nepriateľa. Tanky považovali skôr za rýchly prostriedok presunu vojakov na bojovom poli.
Aj preto sa v názore na „najlepší tank“ kardinálne rozchádzala predstava objednávateľa a konštruktéra. Preto si „najlepší tank“ jedni i druhí predstavovali úplne inak. Motostrelci v ňom videli prostriedok na rýchle prerazenie nepriateľského frontu, čiže ako prostriedok pomoci pechote. Od tanku teda bola požadovaná vysoká rýchlosť a manévrovateľnosť. Pochopiteľne, že to nemalo nič spoločné s ťažkou výzbrojou tanku, čo bola predstava iných vojvodcov.
V. G. Grabin zastával názor o vyváženom tanku s pevným pancierom i so silným, čiže dlhým, kanónom. Sovietski konštruktéri si uvedomovali, že o pol roka, rok, sa na bojovom poli objavia silné nemecké tanky s odolným pancierom a výkonným kanónom, s ktorými dokážu bojovať len kanóny veľkého kalibru. Tento Grabinov názor dejiny potvrdili veľakrát.
Výhrady niektorých armádnych veliteľov boli niekedy až smiešne. Napr. jeden z vysokopostavených maršalov priamo na porade u Stalina vyhlásil, že tank taký silný kanón nepotrebuje. Nepresvedčili ho ani testy, ktoré boli zorganizované len kvôli nemu. A keďže protivníkov novej zbrane bolo príliš veľa, Grabinov kanón pre T-34 sa prvý rok konštruoval takmer ilegálne. Hoci väčšina veliteľov sa zhodovala na názore, že jeho kanón je najlepší.
A tak vznikla paradoxná situácia. Na tanky sa montoval Grabinov kanón, no v dokumentoch bol vedený kanón konkurentov. A tak sa v prvé dni a mesiace vojny dostali na front tisíce prepašovaných kanónov.
Oficiálni preberači nových zbraní sa chmúrili, zatvárali oči a podpisovali zaradenie do výzbroje bez dokumentov. Lebo front tieto zbrane žiadal. Nič to nemenilo na fakte, že konštruktér mohol za túto svojvôľu vyfasovať čokoľvek. Dokonca aj guľku.
Keď sa z frontu vŕšili listy vďačnosti konštruktérovi za jeho vynález, bolo treba nový kanón aj oficiálne legalizovať. Tisíce takýchto kanónov sa už nedalo „zamiesť pod koberec“. A tak po správe tankistov o skvelých bojových kvalitách „tridsať štvorky“, ktoré preukázala v boji, si slovo vzal samotný Grabin. Vysvetlil program rastu výroby nových tankových kanónov, o zlepšení kvality už nových výrobkov… a až na záver uviedol, že na papieri táto nová zbraň neexistuje.
Nekonal sa žiadny škandál, Stalin to všetko vzal do svojich rúk, pohovoril si so špecialistami a na ďalšom kolégiu vyniesol tvrdý verdikt. „Rozhodnutie hlavného konštruktéra je správne. Základný tank musí mať zbraň veľkej sily. Štátne skúšky T-34 uskutočniť do týždňa!“
Medzi prvými, kto zakúsil nový tank so silným kanónom bola nemecká tanková legenda generál Heinz Guderian v októbri 1941. 4. tanková brigáda neskoršieho maršala tankových vojsk Michaila Katukova dala Nemcom silný „záhul“. Nemecká železná mašinéria sa vtedy prvýkrát stretla s takým silným odporom. Dokonca až s takým silným, že nemeckým nacistom kvôli nemu úplne krachli plány útoku na mesto Tula. Práve za tieto boje dostala Katukovova brigáda prívlastok „gardová“.
V rozkaze J. V. Stalina č. 337 z 11. 11. 1941 sa hovorí o nemeckých stratách za týždeň boja so sovietskou tankovou brigádou: zničených nemeckých tankov 133, 8 lietadiel a 49 protitankových kanónov, ďalej viac ako pluk pechoty a skupina aut s muníciou. Vlastných strát mala brigáda minimálne.
Ten, kto sa chce dozvedieť viac o tomto úspešnom boji sovietskych tankistov M. Katukova, nech si prečíta spomienky o tom generála Guderiana. Po jeho slovách sa každému stratia akékoľvek pochybnosti.
Vladimír Mikunda
