Aktuality, Letectvo,

USA sú vystrašené najnovšou zbraňou Číny

---

 

Donedávna Spojené štáty považovali atómový potenciál Číny za nedostatočný na uskutočnenie raketového útoku proti USA. Lenže úspešné testy čínskych hypersonických bojových hlavíc ukázali, že na prerazenie súčasnej a aj perspektívnej PRO USA ich stačí len niekoľko desiatok.

 

Peking všetko odmieta
Ak budeme konkrétni, tak panika amerických vojakov a US špeciálnych služieb sa začala v auguste 2021, kedy boli testované čínske hypersonické zbrane. „Prekvapili nás“: práve pod takýmto titulkom vyšiel na konci októbra 2021 článok vo Financial Times, v ktorom jeho autori, s odkazom na zdroje v spravodajských službách, poukázali na reakcie na tieto čínske testy. Vzápätí na to prilial olej do ohňa aj oznam v Defence One, že Pentagon naozaj vážne prijal let čínskeho kozmického aparátu a „hodnotí dôsledky týchto testov“. Navyše predseda Zboru náčelníkov štábov OS USA Mark Milley ich porovnal so sovietskym štartom prvej družice Zeme v roku 1957. Ľudskou rečou povedané, Čína vyslala na obežnú dráhu niečo, čo síce nemusí byť principiálne nové, ale v každom prípade to jej armáde poskytuje výnimočné útočné možnosti. Také, aké doposiaľ nemala!

 

Mimochodom, Čína už v polovici októbra odmietla správy o testoch hypersonickej zbrane. Jej ministerstvo zahraničia uviedlo, že testovaná bola nie hypersonická raketa, schopná niesť atómovú nálož, ale nejaká kozmická technológia, ktorá by sa mohla stať vhodným a lacným spôsobom využitia kozmu na mierové účely. V takomto prípade by mohlo ísť o test „kozmického člna“, testy ktorého Čína neskrýva, ba dokonca aj potvrdzuje. Mala by to byť kozmická loď viacnásobného použitia.

 

Vyhlásenie o skúšobnom lete takéhoto objektu sa objavilo na stránke štátnej čínskej aerokozmickej vedecko-technickej korporácie (CASC) už 19. 7. 2021, čo bolo na tretí deň po štarte predmetného kozmoplánu. Lenže o možnom augustovom teste sa CASC, ani MZV Číny nezmieňuje. Hoci, čo tu treba skrývať? Veď v odvetnom vyhlásení čínskeho MZV reč ide o „obyčajnom teste na overenie opakovaného použitia kozmického aparátu“, aj keď žiadne iné podrobnosti sa k tomu neuvádzali.

 

Takýto variant udalostí je celkom pravdepodobný v prípade testu kozmoplánu, na čom trvá Čína: v takom prípade nejde o horizontálne „krátke poskočenie“ za hranice atmosféry o 220 km, ale o plnohodnotný let na nízkej obežnej dráhe, ktorý mohol byť predĺžený o niekoľko obletov Zeme. V každom prípade by to bol úspech, o ktorom CASC mohla informovať.

 

Lenže neinformovala. Prečo asi? Možno preto, že to predsa len nebol mierový kozmoplán, ale skutočná hypersonická riadená bojová hlavica (RBH), existenciu a testy ktorej Čína nechce priznávať a preto je nútená zakrývať to prestrojením ju za „kozmoplán“. Za akýsi „mierový kozmický traktor“ vyvedený na obežnú dráhu Zeme.

 

Čo je to hypersonická RBH?
Hypersonická riadená bojová hlavica je vysokorýchlostný objekt, ktorý sa môže pohybovať v atmosfére Zeme hypersonicky rýchlo (teda nad 5M), pričom po riadenej a nie balistickej dráhe. To „nie po balistickej dráhe“ je veľmi dôležité, pretože akákoľvek hlavica medzikontinentálnej balistickej rakety tiež letí hypersonicky rýchlo, no nemanévruje. Preto sa let balistického cieľa dá zastaviť, ale zastaviť hypersonickú RBH je prakticky nemožné.

 

Desiatky takýchto hlavíc dokážu preraziť nielen súčasnú, ale aj budúcu PRO a spôsobiť USA nesmiernu škodu. Ak týchto RBH bude aspoň päťdesiat, tak protivník Spojených štátov môže USA zotrieť z povrchu zeme.

 

 

Kto s čím zachádza, s tým aj schádza
Zaujímavé je to, že práve USA vyprovokovali preteky v hypersonických zbraniach, keď odstúpili z dohôd o PRO a raketách stredného a krátkeho dosahu. V podstate tak prinútili Rusko, Čínu a dokonca aj KĽDR prijať preteky vo vývoji hypersonických zbraní. Navyše Rusi si asi nakoniec predsa len uvedomili, že v dejinnom súboji meča a štítu vo väčšine prípadov víťazil meč a preto sa prioritne predsa len sústredili na vývoj „meča“. Výsledkom toho je, že od roku 2019 majú vo výzbroji v jeho podobe „Avantgardy“…, ktoré sa čoskoro môžu objaviť aj v armádach Číny a KĽDR (tá vraj absolvovala úspešné testy už koncom septembra 2021). Pre súčasné USA je nepochybne stresujúce, že oni nemajú nielen takýto „meč“, ale ani spoľahlivý štít na obranu pred ním.

 

Ak opomenieme „severokórejského čertíka“ (takto niekto nazýva predsedu Kim Čong-una), tak Čína po celý čas formálne kráčala v hypersonických pretekoch ako tretia – po Rusku a USA. Jej hypersonická hlavica pod zrejme dočasným názvom WU-14 bola úspešne otestovaná už v rokoch 2014-2015. Lenže potom sa zazdalo, akoby čínsky program primrzol: nové správy sa neobjavovali ani o ňom a ani o osude hlavice WU-14. Momentálne sa zdá, že existuje nenulová pravdepodobnosť toho, že Čína má k dispozícii analógiu ruského „Avantgardu“, predbehnúc tým v prudkej zákrute USA, čím sa stala vo svete druhou mocnosťou, vlastniacou funkčnú globálnu hypersonickú zbraň.

 

Americké hypersonické hlavice sú stále odeté do „chlapčenských krátkych nohavíc“, pretože mali nepresvedčivé výsledky v testoch v rokoch 2011-2014. Istý produkt pod dočasným názvom AHW (Advanced Hypersonic Weaopon) bol dvakrát rozbiehaný do hypersonických rýchlostí, lenže, podľa všetkého, jeho riadený let i tak nebol dosiahnutý. V marci 2019 Správa perspektívnych výskumných projektov (DARPA) ministerstva obrany USA podpísala kontrakt so spoločnosťou Raytheon na sumu 63,3 milióna USD na rozvoj koncepcie hypersonickej taktickej hlavice. Zatiaľ však USA takúto zbraň nemajú. Pričom ju vraj nebudú mať ani do roku 2025.

 

 

Čo mohla testovať Čína?

ČĽR i KĽDR sa zrejme v mnohom opierali o sovietske práce v oblasti hyperzvuku, ktoré si mohli zadovážiť na Ukrajine. Práce nad konštruovaním manévrujúcich bojových hlavíc sa v ZSSR uskutočňovali od konca 1970-tych rokov. Dnes už je odtajnený fakt, že v dnepropetrovskej výskumnej kancelárii „Južnoje“ sa konštruovala riadená bojová hlavica 15F178 pre MBR R-36M2 „Vojvoda“ (podľa západnej klasifikácie SS-18 „Satan“). Hlavica mala aerodynamický manévrovací systém, ktorý fungoval bez použitia motorov.

V 1980-tych rokoch prebehlo šesť testov tejto RBH. Potom sa však ZSSR rozpadol, v dôsledku čoho sa dnepropetrovský konštruktér a výrobca, Orenburský strojársky závod, ocitli v dvoch štátoch. Rusko si však výsledky výskumu uchovalo a využilo ich pri ďalších konštrukčných prácach.

 

Rusko, okrem toho, v roku 1987 v meste Reutov odštartovalo práce na skonštruovanie MBR „Albatros“ s manévrujúcimi a plachtiacimi hypersonickými hlavicami, ktoré sa ponárajú do atmosféry balistickými dráhami a s rýchlosťami, porovnateľnými s prvou kozmickou – 17-22 Machov, čo vo výške 100 km zodpovedá absolútnej rýchlosti 5,8-7,5 km/sekundu.

 

Takéto hlavice sa môžu niekoľkokrát „ponárať“ do zemskej atmosféry, postupne strácajúc rýchlosť, a vďaka aerodynamickému manévru opäť vystupujú za jej hranice.

 

Vo výsledku týchto postupných hypersonických manévrov sa RBH mohli odkláňať od počiatočnej balistickej dráhy o niekoľko tisíc kilometrov. Takýmto „ponáraním sa“ do atmosféry sa efektívne vzďaľovali od dosahu PRO. No a práve vďaka tomu môže RBH ničiť ciele na nepredvídateľných miestach a z nečakaných smerov, ktoré nie sú prikryté systémami odhaľovania bojových hlavíc, či PVO a PRO.

Na začiatku 1990-tych rokov boli práce na MBR „Albatros“ a hypersonických hlavíc na ňu, prerušené. Avšak už o niekoľko rokov boli namiesto zastavenej MBR „Albatros“ spustené nové konštrukčné práce, ktoré vyústili do objavenia sa hlavíc „Avantgard“, pre MBR „Jars“, ako aj pre rakety novej generácie – „Sarmat“ a „Bulava“. Preto je využitie sovietskych konštrukčných riešení pre hypersonické RBH v Číne a severnej Kórei absolútne pravdepodobné. Oproti Rusom sa ich konštrukčné oneskorenie hodnotí na asi päť rokov.
Vladimír Mikunda