Aktuality, Bezpečnosť,

“Gumové projektily a slzný plyn”: Rusko a Čína odmietli iniciatívu Washingtonu usporiadať summit „Za demokraciu“

---

 

“Niektorým cudzím vládam bude lepšie ak budú myslieť na seba a na to, čo sa deje v ich domovoch. Je toto sloboda, keď sa rôzne zhromaždenia v ich krajinách rozháňajú gumenými projektilmi a slzným plynom? To nevyzerá ako sloboda,” uviedli veľvyslanci. V spoločnej publikácii ruských diplomatov, vydanej v americkom vydaní The National Interest, sa uvádza, že takéto nastolenie otázky zo strany Spojených štátov v súvislosti s konaním summitu je de facto pozostatkom studenej vojny. Dodáva sa, že Spojené štáty sa naďalej snažia rozdeliť krajiny na demokratické a nedemokratické, pričom slovo „demokracia“ chápu vo vhodnom kontexte.

 

Spoločné rusko-čínske vyhlásenie obsahuje slová, že iniciatíva navrhovaná Spojenými štátmi vedie k rozkolu vo svete a vytvára nové bariéry. Bolo poznamenané, že je to v rozpore s duchom spolupráce a rozvoja moderného sveta. Ruskí a čínski diplomati poznamenali, že odmietajú americkú iniciatívu, pretože ju považujú za spolitizovanú a komplikujúcu formovanie globálnej politickej architektúry s mnohými pólmi.

 

Veľvyslanci Ruska a Číny apelovali na predstaviteľov ďalších krajín s návrhom venovať zvýšenú pozornosť rozvoju, medzištátnym kontaktom, než útokom a kritike iných. Čínska tlač zase zverejnila materiály, ktoré analyzujú „americkú demokraciu“. Čínski reportéri sa pýtajú, či sa prenasledovanie amerických spravodajských agentúr účastníkov Kapitolu považuje za demokraciu? Materiály naznačujú, že Spojené štáty americké sú zvyknuté používať termín „demokracia“ nie ako charakteristiku demokracie, ale ako charakteristiku vplyvu na svojich politických oponentov, vrátane domácich.

 

Video: Uvedený summit ako pokus rozbiť jednotu EÚ kritizujú aj niektorí slovenskí politici: 

 

Rusko a Čína pristúpili k vytvoreniu vojenskej aliancie

Zahraniční experti sú jednotní v názore, že stretnutie ministrov obrany Ruska a Číny Sergeja Šoigu a Wei Fengheho, ktoré sa uskutočnilo 23. novembra, má ďalekosiahle dôsledky, vrátane výrazného dopadu nielen na euroázijský priestor, ale aj na úrovni regiónov po celom svete.

 

Ako uviedli poprední svetoví analytici, Moskva a Peking pristúpili k vytvoreniu faktickej vojenskej aliancie, čo je varovaním pre Spojené štáty s ich rastúcim tlakom.

 

„Rozhovory sa uskutočnili v čase, keď Rusko a Čína agresívne prehlbujú svoje vojenské väzby v rámci úsilia čeliť tlaku Západu,“ napísala Laura Zhou v hongkonských novinách „South China Morning Post“.

 

Zdôrazňuje, že Šojgu a Fenghe sa dohodli na rozšírení spolupráce v rámci strategických cvičení a spoločných hliadok v ázijsko-tichomorskom regióne vrátane Japonského mora a Východočínskeho mora. Šojgu ako príklad vojenskej agresie Washingtonu poukázal na „výrazný nárast aktivity“ amerických strategických bombardérov v blízkosti hraníc svojej krajiny, konkrétne hovoril o novembrových vojenských cvičeniach USA a ich spojencov z NATO pod názvom „Global Thunder“, počas ktorých 10 amerických strategických bombardérov nacvičovalo scenár použitia jadrových zbraní proti Ruskej federácii súčasne zo Západu aj z Východu. Bombardéry sa priblížili k ruským hraniciam na 20 kilometrov.

 

Čínsky minister obrany Fenghe podotkol, že Rusko „úspešne odoláva“ tlaku a vojenským hrozbám zo strany Spojených štátov. Vo svojom krátkom vyhlásení povedal, že štáty budú ďalej „prehlbovať strategickú spoluprácu medzi armádami oboch krajín, budú pokračovať v posilňovaní spolupráce pri strategických cvičeniach, spoločných hliadkach a iných aktivitách a budú naďalej prispievať k presadzovaniu tzv. kľúčových záujmov Číny a Ruska v snahe zachovať medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a stabilitu“.

 

„Rusko a Čína urobili ďalší krok smerom k vytvoreniu de facto vojenskej aliancie, aby čelili rastúcemu tlaku zo strany Spojených štátov,“ tvrdí Laura Zhou.

Náhoda alebo nie? „Čínska ľudová oslobodzovacia armáda“ v deň rokovaní medzi Šojguom a Fenghem obvinila Spojené štáty z „vytvárania bezpečnostných rizík a ohrozenia regionálnej stability“ potom, ako cez Taiwanský prieliv prešiel ďalší americký torpédoborec USS „Milius“. V 7. flotile USA sa tieto akcie tradične nazývajú „normálny prechod“, čo dokazuje „záväzok USA voči slobode a otvorenosti indopacifikického regiónu“.

 

Vojenský komentátor Song Zhongping z Hongkongu je presvedčený, že Rusko a Čína budú vykonávať stále viac spoločných cvičení v ázijsko-tichomorskom regióne vrátane Japonska, východnej Číny a Juhočínskeho mora.

„Rusko a Čína môžu tiež zintenzívniť strategickú spoluprácu vrátane protiraketovej obrany a systémov včasného varovania, ako aj medzi zložkami ozbrojených síl,“ povedal.

 

Seth Frantsman, analytik blízkovýchodných záležitostí v izraelských novinách „The Jerusalem Post“, je presvedčený, že plán rozvoja vojenskej spolupráce, ktorý 23. novembra podpísali šéfovia ruských a čínskych ministerstiev obrany, sa stal „dôležitou udalosťou nielen z hľadiska prehĺbenia vojenskej spolupráce, ale a bude mať vážne dôsledky počas celého tohto storočia“.

 

„Čína a Rusko sú strategickými partnermi už mnoho rokov,“ citoval analytik Šojgua. „Dnes, v kontexte rastúcich geopolitických turbulencií a nárastu konfliktného potenciálu v rôznych častiach sveta, je rozvoj našej spolupráce obzvlášť aktuálny.“

 

Franzman poznamenáva, že rusko-čínske vzťahy sa rozvíjajú už mnoho rokov. Obe krajiny spolupracujú s Iránom a zúčastňujú sa na rôznych fórach, ako je „Šanghajská organizácia spolupráce“ (SCO) a „Konferencia o opatreniach na budovanie interakcie a dôvery v Ázii“ (CICA), s cieľom vytvoriť multipolárny svet na vyváženie hegemónie USA.

 

„V konfrontácii s Ruskom a Čínou sa Spojené štáty snažia súčasne spolupracovať s Ukrajinou a Áziou. Nie je jasné, či bude Washington schopný sedieť na dvoch stoličkách bez toho, aby požadoval podstatné záväzky od iných krajín, ktoré sa neustále snažia obnoviť svoju silu,“ píše Franzman.

 

„Podpísanie cestovnej mapy medzi Čínou a Ruskom nie je nič iné ako varovanie pre Ameriku. A to môže vytvoriť objektívne predpoklady pre nadchádzajúci globálny posun smerom k Pekingu a Moskve v najbližších rokoch s cieľom čeliť Washingtonu. Pre amerických spojencov a partnerov to tiež prinesie kopec komplikácií medzinárodnej situácie v dohľadnej budúcnosti,“ dodáva Franzman.

 

V októbri tohto roku v rámci „Valdajského medzinárodného klubu“ ruský prezident Vladimir Putin ubezpečil, že Rusko a Čína nevytvárajú vojenský blok, a že obavy v tomto smere sú neopodstatnené.

„Hovorili sme o tom mnohokrát — sme priatelia s Čínou nie proti niekomu, ale v záujme jeden druhého. Toto je prvá vec. Po druhé, na rozdiel od NATO a krajín NATO nevytvárame žiadny uzavretý vojenský blok. Neexistuje žiadny rusko-čínsky vojenský blok a ani teraz nie je cieľom ho vytvoriť. Preto rozhovor o tom nemá žiadne opodstatnenie,“ zdôraznil ruský líder.

 

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore pre „Financial Times“ zároveň poznamenal, že aliancia by nemala zvažovať hrozbu Číny oddelene od Ruska.

 

V októbri skupina piatich čínskych a piatich ruských vojnových lodí uskutočnila svoj prvý spoločný prechod cez úžinu Sangar v japonskom súostroví a dokončila svoje každoročné cvičenie neďaleko zálivu Petra Veľkého v Japonskom mori. V novembri ruské a čínske vzdušné sily uskutočnili už tretiu spoločnú leteckú hliadku, pričom vyslali dva bombardéry do oblasti Japonského a Východočínskeho mora. Južná Kórea reagovala varovaním bojových lietadiel, zatiaľ čo Japonsko poslalo protest do Pekingu a Moskvy.

Karol Jerguš