Anglosas (?) v boji o chlieb (či zisk) nepozná brata?
Presne to sa nám odhalilo na prípade zrušených spoločných osláv 240. výročia francúzskej podpory mladých USA v námornej Bitke pri Chesapeakskom zálive, ktorá bola vybojovaná 5. 9. 1781 (poznáme ju aj ako Battle of Virginia Capes, či Battle of the Capes).
Oslavy, ktoré sa mali konať 17. 9. 2021, zrušilo Francúzsko. Chce tým morálne protestovať proti strate mnohých miliárd USD za dodávku ponoriek Austrálii. Na úkor Francúzska tento biznis získal väčší žralok, a to USA. Noviny The New York Times napísali, že „zrušenie osláv sa stalo bezprostredným vyjadrením toho hnevu, ktorý cítia francúzski politici a diplomati kvôli ponorkovému obchodu“. USA totiž ponúkli Austrálii atómové ponorkové krížniky.
V predvečer tohto prípadu premiér V. Británie Boris Johnson, prezident USA Joe Biden a predseda austrálskej vlády Scott Morrison ohlásili vytvorenie nového partnerstva v sfére obrany a bezpečnosti AUKUS. Prvou iniciatívou v jeho rámci sa stane konštruovanie amerických atómových ponoriek pre austrálske vojenské námorníctvo. Austrália tým zrušila dohodu s Francúzskom na získanie neatómových ponoriek na sumu 66 miliárd dolárov.
Francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian nazval roztrhnutie dohody „úderom od chrbta“ a obvinil Austráliu z podkopania dôvery. Ruská tlač pri tom poukazuje na nie príliš dávnu obdobu, keď sa niečoho podobného dopustili voči nim Francúzi a podrazili dôveru Rusov v súvislosti s vrtuľníkovými výsadkovými plavidlami Mistral.
Keď sa budeme na tento prípad pozerať nezaujato, musíme priznať, že tu len zdanlivo nejde o nič iné, ako o obchod. Onú zdanlivosť môžeme zbadať, ak si uvedomíme aj súvislosti politických pohybov súčasného sveta. Vyzerá to totiž tak, že sa začína tvoriť nové a v dejinách prvé hospodárske a aj vojenské spoločenstvo anglosaských krajín. A ak bude doplnené o Kanadu, Nový Zéland…, tak to bude úplne jasné. Bude to novinka 21. storočia.
Reálny človek nevidí na tom nič nelogické, skôr v tom vidí prirodzenosť. Je to presne to isté, ako keď by sa začali s rovnakou vervou spájať slovanské alebo frankofónne… národy. Je to totiž jedna z foriem prežitia.
Priznajme si však, že anglosaské národy sú aj v tom praktickejšie. Hoci? Slovania to nedávno tiež dokázali. Keď sa spojili vo Varšavskej zmluve a RVHP. Lenže nechali sa presvedčiť „dobre mienenými“ radami vnútorných janičiarov o opaku.
Francúzi aj na druhý deň, v sobotu 18. septembra 2021 preukázali, že to s protestom myslia vážne, nakoľko z USA i z Austrálie povolali domov svojich veľvyslancov na konzultácie. USA na to zareagovali diplomatickou zakrývačkou, nazvali Francúzsko silným partnerom, s ktorým vraj podporujú tesný kontakt.
Takticky bezvýsledná dvojhodinová bitka v ústí Chesapeakského zálivu v závere dňa 5. 9. 1781 bola rozhodujúcou bojovou zrážkou medzi britským a francúzskym loďstvom. Straty mali obe loďstvá porovnateľné.
Avšak iným bol strategický výsledok. Bol obrovskou porážkou Britov, ktorá zabránila kráľovskému loďstvu dopraviť posily alebo evakuovať zablokované sily generála lorda Cornwallisa v Yorktowne, štát Virginia. Naopak preprava Francúzov cez Chesapeakský záliv prebiehala bez prerušenia. Nezásobovaný lord Cornwallis sa po obkľúčení vzdal.
A tak hlavným výsledkom tejto bitky bolo odštartovanie rozhovorov, ktoré nakoniec priviedli k mieru a k priznaniu Spojených štátov amerických aj Veľkou Britániou.
Na strane V. Británie bolo do boja nasadených 19 a na strane Francúzska 24 bojových lodí. Briti stratili 90 vojakov mŕtvymi a 246 ranenými, poškodených mali 5 plavidiel a jedno bolo potopené. Francúzi mali dovedna 220 mŕtvych a ranených námorníkov, v boji mali poškodené dve lode.
Vladimír Mikunda
