V Austrálii sa môžu objaviť nové americké základne. USA rozširujú svoju vojenskú prítomnosť
USA posilní svoju vojenskú prítomnosť v Austrálii, uvažuje sa o rozmiestnení stálych amerických vojenských základní na juhu kontinentu, oznámil v piatok v relácii Today televíznej stanice 9News austrálsky minister obrany Peter Dutton.
“Niektoré z nich budú stále, prerokúvame ich počet. Veľké možnosti k tomu budú na severe Austrálie, kde môžu byť títo ľudia rozmiestnení, ale tiež aj v južných štátoch, “povedal minister.
V súčasnej dobe sú v Austrálii dve vojenské základne USA : výzvedné stredisko na severe krajiny v Alice Springs a vojensko-námorná základňa v Exmouthu v štáte Západná Austrália.
“Spojené štáty tvrdia, že tu budú všetky druhy lietadiel: bombardéry a rôzne výzvedné lietadlá,” povedal Dutton. “Môžeme urobiť veľa na mori a vo vzdušnom priestore, a sú v tom tiež veľké príležitosti pre austrálsky priemysel,” zdôraznil minister.
Bolestivá roztržka s Francúzskom
Včera prezident USA Joe Biden a premiéri Veľkej Británie a Austrálie Boris Johnson a Scott Morrison informovali o založení nového vojenského partnerstva AUKUS, ktoré predpokladá výstavbu jadrových ponoriek na základe amerických a britských technológií pre Austráliu. Kvôli tomu zrušili austrálske úrady najväčšiu dohodu s Francúzskom o výstavbe ponoriek. Dutton ale zároveň oznámil, že jadrové ponorky bude Austrália môcť spustiť na vodu až koncom 30. rokov.
Nemecký politológ pripustil vystúpenie Francúzska z NATO
Nemecký politický analytik Alexander Rahr naznačil, že škandál s ponorkami by mohol slúžiť ako ďalšia etapa rozkolu v Severoatlantickej aliancii.
„Zášť Francúzska voči USA má nielen politické, ale aj obchodné dôvody. Francúzi tiež predávajú zbrane komukoľvek, takže pri vývoze zbraní existuje otázka konkurencie,“ poznamenal expert v rozhovore pre portál „Vzgľjad“. Rahr zdôraznil, že Spojené štáty začínajú vyzbrojovať susedov Číny. Podľa neho v prvom rade hovoríme o „Južnej Kórei, Japonsku a predovšetkým o Austrálii, z ktorej sa Washington pokúša vyrobiť protičínsky štít a meč“.
„Mnohým ľuďom sa nepáči toto správanie Američanov v Európe. USA budú nútiť Európanov „priateliť sa“ proti Číne, ale Francúzsko s určitými rozhodnutiami Američanov nesúhlasí, pričom Nemci a ďalší Európania sú v tejto záležitosti stále na strane USA. Preto teraz Paríž môže rozdeliť NATO. Prezident Macron zostáva veľkým kritikom aliancie, pretože je presvedčený, že aliancia by mala brániť Európu a nie riešiť problémy zahraničnej politiky USA.“ Uviedol Rahr.
Podľa jeho názoru by tlak Washingtonu na Európu v čínskej otázke mohol viesť k tomu, že Francúzsko opäť opustí Severoatlantickú alianciu, ako to bolo v roku 1966 za prezidenta Charlesa de Gaulla.
Maroš Šolc
