Ilustračné foto
Aktuality, História,

Ako Japonsko plánovalo napadnúť ZSSR?

Pred 80 rokmi 2. júla 1941 sa v prítomnosti japonského cisára konala tajná porada, ktorá detailne rozoberala praktické kroky organizácie vojny proti ZSSR. V súlade s plánom Kantokuen bol početný stav japonských vojsk v Číne zvýšený o 500-tisíc na 1 milión, z ktorých 300-tisíc pôsobilo v Mandžusku.


 

 

Japonské velenie pôvodne rátalo so začatím ofenzívy 19. júla 1941. Filozoficky začiatok minister vojny Tojo však vyjadril inak: „Až keď slivka dozreje a sama spadne na zem.“ Japonská vláda teda čakala na porážku ZSSR, ako to Berlín sľuboval.

 

Na porade vystúpil predseda Tajnej rady (cisárovho konzultačného orgánu) Hara Kado a povedal: „Predpokladám, že všetci budete súhlasiť s tým, že vojna medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom je pre Japonsko ozajstnou historickou šancou. Sovietsky zväz budeme musieť skôr či neskôr napadnúť, pretože stimuluje šírenie komunizmu vo svete. No keďže ríša sa zaoberá čínskym incidentom, nie sme slobodní pri prijatí rozhodnutia o napadnutí Sovietskeho zväzu, ako by sa nám žiadalo. Napriek tomu si myslím, že ho musíme napadnúť v príhodnom momente… Želám si, aby sme napadli Sovietsky zväz…

 

Niekto môže povedať, že pre pakt o neutralite by bolo neetické napadnúť Sovietsky zväz… Ak ho napadneme, nikto to nebude považovať za zradu. Ja netrpezlivo čakám na možnosť udrieť na Sovietsky zväz. Prosím armádu a vládu, aby to urobili čo najskôr. Sovietsky zväz musí byť zničený.“

 

Imperátorská porada prijala Program národnej politiky ríše: „Náš vzťah voči nemecko-sovietskej vojne sa bude určovať v súlade s duchom Oceľového paktu (Japonsko, Nemecko, Taliansko). Zatiaľ sa však nebudeme pliesť do tohto konfliktu. Budeme tajne posilňovať našu vojenskú prípravu proti Sovietskemu zväzu, zastávajúc nezávislý postoj. V tomto čase budeme viesť diplomatické rozhovory s veľkou opatrnosťou. Ak sa bude nemecko-sovietska vojna vyvíjať smerom, ktorý je priaznivý pre ríšu, uchýlime sa k ozbrojenej sile, vyriešime severný problém a zabezpečíme si bezpečnosť severných hraníc.“ Rozhodnutie napadnúť ZSSR v momente jeho oslabenia v boji s hitlerovským Nemeckom dostalo v Japonsku aj špeciálny názov „stratégia zrelého plodu“ (voľný preklad).

 

V júli až auguste 1941 bolo zoskupenie vojsk vyčlenených na vojnu proti ZSSR dovedené do 1 milióna vojakov (z toho len samotná Kuantungská armáda mala 850-tisíc vojakov a dôstojníkov), na hranicu Sovietskeho zväzu boli stiahnuté veľké množstvá letectva, delostrelectva, tankov a ženijných vojsk. Generálny štáb určil dátum útoku na ZSSR na 29. august 1941.

 

Japonskí propagandisti tvrdia, že zradné prepadnutie ZSSR sa neuskutočnilo preto, lebo Japonsko čestne dodržiavalo podmienky paktu o neutralite. Samozrejme, k tomu treba pridať ešte dva faktory, a síce že ZSSR si zachoval na východe dostatočnú obranyschopnosť a že krachol nemecký plán „bleskovej vojny“. „Sovietsky zväz, vedúc obrannú vojnu proti Nemecku, neoslabil svoje sily na východe, zachoval si tam zoskupenie, ktoré sa rovnalo Kuantungskej armáde. Takýmto spôsobom sa Sovietskemu zväzu podarilo ochrániť si územie a pritom sa vyhnúť vojne… Hlavným faktorom bolo, že ZSSR mal obrovské územie s mnohopočetným obyvateľstvom, čo sa v predvojnových päťročníciach zmenilo na mohutnú hospodársku a vojenskú mocnosť,“ sú dnes nútení priznať aj autori vyše stodielnej Oficiálnej histórie vojny vo Veľkej východnej Ázii.

 

Politika, ktorú si zvolili japonskí militaristi voči ZSSR, zodpovedala záujmom ich nemeckého spojenca. Tento fakt neskrývajú ani japonskí historici, keď píšu: „Základom vzťahov medzi Japonskom a Nemeckom bol spoločný cieľ – zničiť Sovietsky zväz…
Na ministerstve vojny si mysleli, že Japonsko musí pomáhať vojenským úspechom Nemecka… Pod vernosťou Oceľovému paktu sa chápala snaha neustupovať Veľkej Británii a USA, ovládnuť ich sily vo východnej Ázii, viazať sovietske vojská na Ďalekom východe a využijúc vhodný moment rozdrviť ich.“

 

Tým, ktorí sa dnes snažia hovoriť o „čestnom“ dodržiavaní paktu o neutralite Japonskom, treba pripomenúť niektoré údaje. V pohotovosti na odrazenie prepadu, ktorý sa mohol udiať kedykoľvek, z 5 493 000 ľudí Ozbrojených síl ZSSR sa na východe nachádzalo 1 568 000 vojakov a dôstojníkov, čiže vyše 28 percent. Zo 4495 tankov, ktoré mala na ten čas k dispozícii Červená armáda, bolo na južných hraniciach a na Ďalekom východe 2541 tankov, z 5274 lietadiel tam bolo 2951.

 

Japonské velenie neustále držalo v napätí aj sovietske ďalekovýchodné útvary na hraniciach. Za celé obdobie Veľkej vlasteneckej vojny bola pozemná hranica Kuantungskou armádou narušená 779-krát a vzdušná 433-krát. Sovietske územie bolo okrem toho aj ostreľované, výsadky tam robili špiónske skupiny…

 

Zjavným porušením paktu o neutralite boli mnohé prepadnutia sovietskych obchodných lodí japonským vojnovým námorníctvom. Dialo sa to nielen vo vodách v tesnej blízkosti Japonska, ale aj v neutrálnych prístavoch a dokonca aj v teritoriálnych vodách Sovietskeho zväzu. Aj tieto prepady sa diali po vzájomnom odsúhlasení nemeckým velením.

 

Pripomeňme si len jeden dokument. 6. decembra 1941 ministerstvo zahraničných vecí Japonska vydalo svojmu veľvyslancovi v Nemecku Osimovi Hirošimovi pokyn oznámiť nemeckej vláde nasledovné: „Vysvetlite, že v prípade vypuknutia vojny so Spojenými štátmi budeme zachvacovať všetky americké lode určené pre sovietske Rusko. Ak Ribbentrop bude naliehať (na vstup Japonska do vojny proti ZSSR), vyhláste, že Japonsko nedopustí prepravu vojenských materiálov z USA do ZSSR cez japonské vody.“

 

Následkom toho japonská vláda hlásila nemeckému ministerstvu zahraničných vecí každú nepriateľskú akciu Japonska voči ZSSR na mori. Podľa záverov Tokijského tribunálu v období od júna 1941 do roku 1945 japonské vojnové námorníctvo zadržalo 178 a potopilo 18 sovietskych obchodných lodí, čím sovietska námorná plavba škodovala 637 miliónov vtedajších rubľov.

 

Počas celej druhej svetovej vojny Japonsko pravidelne zásobovalo Nemecko deficitnými strategickými materiálmi z obsadených oblastí juhovýchodnej Ázie. Do posledných dní bol na japonských lodiach a ponorkách dopravovaný volfrám, prírodný kaučuk, farebné kovy.
Japonský operačno-strategický vojnový plán proti ZSSR Kantokuen (Osobité manévre Kuantungskej armády) a podujatia na jeho uskutočnenie platil do roku 1943. Až v roku 1944 v súvislosti s víťazstvami sovietskych vojsk pri Stalingrade a Kursku bol po prvýkrát v dejinách japonského generálneho štábu spracovaný nie útočný, ale obranný plán vojny s Ruskom.

 

Fakty hovoria o tom, že politika militaristického Japonska vo vojnových rokoch porušovala ustanovenia neutrality, viedla k predlžovaniu Veľkej vlasteneckej i druhej svetovej vojny vo všeobecnosti, k zvyšovaniu počtov obetí sovietskeho i iných národov. Sovietska vláda mala dostatok dôvodov vyhlásiť 5. apríla 1945 japonskej vláde: „Situácia sa zmenila od základov. Nemecko napadlo Sovietsky zväz a Japonsko, spojenec Nemecka, mu pomáha v jeho vojne proti ZSSR. Japonsko okrem toho bojuje proti USA a Anglicku, ktoré sú spojencami Sovietskeho zväzu. Za takejto situácie Pakt o neutralite medzi Japonskom a ZSSR stratil zmysel a predĺženie tohto paktu sa stalo nemožným.“

 

Správne a objektívne zhodnotenie existencie sovietsko-japonského paktu o neutralite je dnes nesmierne dôležité aj pre súčasné Rusko a Japonsko. Japonské vlády bez ohľadu na stranícku príslušnosť zanovito využívajú obvinenia Sovietskeho zväzu z „porušenia“ paktu o neutralite, čím chcú dosiahnuť spochybnenie nárokov ZSSR na Kurilské ostrovy. Vyhlasujú, že tieto územia sú dodnes „okupované“.
Vladimír Mikunda

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov