Smrť z nebies. Tento americký stíhač, rýchly a neviditeľný, pochoval Su-57
Program JSF (Joint Strike Fighter), predpokladajúci náhradu stíhačov štvrtej generácie USA a ich spojencov na stíhače piatej generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II, sa v dejinách letectva považuje za najdrahší a najmasovejší.
Jeho predpokladaná cena sa blíži k 1,5 biliónu USD, z ktorých len 406 miliárd USD bude určených na výrobu lietadiel. Ostatné prostriedky pôjdu na produkčné a prevádzkové výdaje. Ruská stránka lenta.ru zisťovala čo nesedí ohľadne jedného z najdrahších stíhačov vo svete a čo má s tým spoločné Su-57?
Podľa avizovaných plánov stíhače F-35 Lightning II sa majú stať základnými stíhačmi prvej polovice 21. storočia minimálne v dvanástich štátoch sveta (USA, V. Británia, Austrália, Dánsko, Holandsko, Izrael, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Nórsko, Turecko a Taliansko). Nabudúce sa do programu môžu zapojiť aj Belgicko a Fínsko.
Prioritná úloha pri konštruovaní tohto letúňa patrí USA a V. Británii (vyše 50 % dielcov vyrábajú USA a 15 % V. Británia). Ďalších sedem štátov vyrába komponenty pre všetky F-35 Lightning II. Montáž väčšiny stíhačov sa bude uskutočňovať v USA, no rovnakú možnosť majú Taliansko a Japonsko.
Stíhače F-35 Lightning II sa vyrábajú v troch základných variantoch – pre vojenské vzdušné sily (A), so skráteným štartom i pristávaním (B) a palubný variant (C). Unifikácia komponentov pre všetky tri varianty dosahuje 70-90 percent.
Od „Dravca“ k „Blesku“
V 1990-tych rokoch firma Lockheed Martin (do roku 1995 len Lockheed) konštruovala pre vojenské letectvo USA prvý stíhač 5. generácie na svete Raptor. Práve on sa stal štandardom pre stíhače 5. generácie, a fakticky dodnes je najlepším (alebo jedným z najlepších) v rýchlosti, manévrovateľnosti a nízkej viditeľnosti.
Raptor F-22 bol zároveň nedostatočne dobre prispôsobený na ničenie pozemných cieľov, pre obsluhu bol príliš komplikovaný a zároveň je aj veľmi drahý.
Stávka na nízku viditeľnosť
F-35 Lightning II je schopný dosiahnuť rýchlosť „len“ 1,6 Machu, keď F-15 Eagle – 2,5 M, a F-16 Fighting Falcon – 2 M. Stíhač 5. generácie bol konštruovaný na let vo výške do 15 km a 4. generácie do 18 km. Testy v roku 2015 ukázali, že F-35 Lightning II v manévrovateľnosti zaostáva za F-16 Fightning Falcon.
V Pentagone neskrývajú, že F-35 Lightning II nie je predurčený na vzdušný boj v podmienkach viditeľnosti. Práve tak vojaci reagovali na porovnávacie testy s F-16 Fighting Falcon. V americkom ministerstve obrany vyhlasujú, že stealth technológie, ktoré sú realizované na F-35 Lightning II, mu umožňujú využívať malú viditeľnosť ako hlavnú výhodu pred protivníkom. Nové lietadlo, nachádzajúce sa v dostatočnej vzdialenosti od nepriateľského stíhača, má byť podľa tejto logiky schopné ako prvé udrieť na protivníka. Napríklad, americkou riadenou raketou triedy vzduch-vzduch stredného dosahu AIM-120 AMRAAM (Advanced Medium-Range Air-to-Air Missile) alebo analogickou britskou raketou ďalekého dosahu Meteor.
V Lockheed Martin predpokladajú, že na vzdušný boj v podmienkach priamej viditeľnosti sa hodí F-22 Raptor, no nie F-35 Lightning II. Ibaže realizácia takéhoto scenára bude v reálnych podmienkach málo pravdepodobná. Hoci počas cvičenia sa ukázalo, že na 15 zlikvidovaných stíhačov 4. generácie pripadá len jeden zničený F-35 Lightning II. Pravdepodobnosť zásahu raketou vzduch-vzduch odpálenej z F-35 Lightning II na veľkú diaľku je v najoptimistickejšom prípade okolo 50 %.
Stealth technológia, ktorá je použitá na F-35 Lightning II tiež nie je ideálna. Americký stíhač je málo viditeľný vo veľkých vzdialenostiach v spektre vysokofrekvenčných vĺn (centimetrové vlny), na ktorých funguje väčšina radarov. V takom prípade je omnoho jednoduchšie odhaliť ho v infračervenom spektre, kde sa stáva zraniteľný na vyhľadávanie a sledovanie ho ako cieľ.
Priamy prepad F-35 Lightning II je pravdepodobne možný protilietadlovými raketovými komplexmi s nízkofrekvenčnými radarmi (na dlhé vlny). Takéto systémy neumožňujú s vysokou presnosťou určiť polohu malých cieľov na veľké vzdialenosti, no hodia sa na sledovanie veľkých a pomalých objektov na krátkych vzdialenostiach. Čiastočne aj preto sa sovietskemu PL komplexu S-125 „Pečora“ podarilo v Juhoslávii zostreliť americký úderný letúň Lockheed F-117 Nighthawk.
Perspektívny ruský stíhač 5. generácie Su-57 sa nelíši od F-35 Lightning II prílišnou neviditeľnosťou, v podmienkach vzdušného boja však sľubuje veľkú manévrovateľnosť. Americkí vojaci priznávajú, že Su-57 bude schopný pri prudkom manévri vyhnúť sa raketovému úderu, no predpokladajú, že ruský stíhač v dôsledku toho stratí rýchlosť, čím sa stane ľahkým terčom na opakovaný útok.
Vyváženejšie hodnotenie Su-57 uviedol v máji 2018 v The War Zone autor Tyler Rogoway, ktorý ho nazval „nesprávne pochopeným lietadlom“. Rusko, na rozdiel od USA, vraj v súčasnosti nedisponuje modernými technológiami na skonštruovanie neviditeľných lietadiel, no použitý konštrukčný spôsob pri Su-57 umožnil, minimálne čiastočne, skrátiť zaostávanie za F-35 Lightning II.
Vladimír Mikunda
