Aktuality, Letectvo,

Rusko obnovuje park lietadiel “súdneho dňa”. Prečo to potrebuje?

---

 

V Rusku bol zahájený vývoj nového lietadla riadenia vojsk v prípade jadrovej vojny. Ruské vzdušné sily dostanú dve veliteľské stanovištia na základe Il-96-400M, pričom jedno z nich sa už vyrába. Projekt dostal názov Zveno-3S.

 

Nové lietajúce veliteľské stanovište má vystriedať vzdušné veliteľské stanovište Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska Il-80 Zveno. Štyri podobné lietadlá dostali Ozbrojené sily ZSSR v druhej polovici 1980. rokov, a boli zaradené do výzbroje v roku 1992. Toto lietadlo je určené pre riadenie jadrových útokov pozemných a námorných balistických rakiet, a tiež bojových akcií strategického letectva. Il-80 je obdobou amerického lietadla E-4B Nightwatch, ktoré je v prevádzke od roku 1974 a neustále sa modernizuje. Podobné lietadlá sa označujú niekedy za lietadlá “súdneho dňa”, alebo “konca sveta”, a narážka je úplne jasná. Podľa oficiálnej informácie majú podobné stroje iba dve spomínané krajiny, nevieme ale, ako je tomu v skutočnosti – či ich má napríklad Čína. Podľa logiky by ich už mala mať.

 

Lietadlo bez okien
Lietadlá “súdneho dňa” sú samozrejme neobvyklé – ide naozaj o autonómne lietajúce jadrové veliteľské stanovište, a nielen o lietadlo na evakuáciu prvých osôb štátu v prípade jadrovej vojny. Nové lietadlo Zveno-3S, rovnako ako jeho už existujúce analóg Il-80, sa vyvíja na základe širokotrupých dopravných lietadiel: na veliteľskom stanovišti má byť dosť miesta pre odborníkov lietajúceho štábu a vojensko-politické vedenie s jeho sprievodom. Je potrebné zabezpečiť maximálne dlhý let takéhoto lietadla, a je teda potrebný systém dotankovania vo vzduchu, veď v priebehu niekoľkých hodín po začiatku aktívnej fázy jadrového konfliktu nebude môcť pravdepodobne ani jedno letisko toto lietadlo prijať pre tankovanie a obsluhovanie. V tomto zmysle bude mať samozrejme nový Il-96-400M značnú prednosť v dolete bez medzipristátia v porovnaní s Il-86, na základe ktorého bol vyvinutý Il-80.

 

Podobné veliteľské stanovište bude pravdepodobne vybavené komplexom kozmického spojenia, komplexmi krátkovlnného spojenia, špeciálnou asi 4 kilometre dlhou anténou, ktorá sa z lietadla vypúšťa vo veľkej výške, a je nutná pre spojenie na super dlhovlnných frekvenciách s ponorkami, systémy spojenia s raketovými základňami a odpaľovacími rampami. Celý tento súbor zariadení spotrebuje veľké množstvo elektrickej energie, a preto budú lietadlá vybavené pravdepodobne dvoma elektrickými generátormi v špeciálnych gondolách skoro 10 metrov dlhých, ktoré budú zavesené pod krídlami.

 

Mimochodom, v lete roku 1990 bol na kozmodróme Bajkonur uskutočnený prvý štart medzikontinentálnej rakety, ktorá bola riadená z paluby lietajúceho veliteľského stanovišťa Il-80. Skúšky prebehli úspešne.

 

Ďalšou zaujímavou zvláštnosťou je, že lietadlá tohto typu nemajú okná, aby sa znížilo pôsobenie škodlivých účinkov jadrového výbuchu na personál lietajúceho štábu a na jeho zariadenie. Rovnako ako mnohé moderné tanky a lode môžu samozrejme tiež lietajúce veliteľské stanovištia letieť po dlhú dobu v rádioaktívnom prostredí – majú k tomu ako fyzickú ochranu trupu, tak i systémy pre očistenie vzduchu a klimatizáciu.

 

Prídu vhod analógové systémy?
V rokoch 2009 a 2010 boli niektoré z lietadiel Il-80 opravené, a bolo pravdepodobne obnovené komunikačné zariadenie, a možno aj vymenené počítačové zariadenie štábnej skupiny.

 

Je zaujímavé, že, ako oznámila televízna stanica CNBC, na americkom analógu ruského lietadla “súdneho dňa” nie je moderná elektronika, a dáva sa prednosť analógovým systémom, pretože tie menej utrpia elektromagnetickým impulzom pri výbuchu jadrovej bomby. Môžeme bohužiaľ len hádať, či bude mať nové ruské lietadlo podobnú “analógovú náplň”: zloženie elektroniky podobných strojov je predsa najprísnejšie zatajovanou informáciou. Môžem len predpokladať, že v súčasnej dobe je možné sa pokúsiť o zabezpečenie dostatočnej ochrany pred elektromagnetickým impulzom bez podobnej “exotiky”, teda bez použitia výhradne analógových prístrojov.

 

Lietajúci štáb bude veliť aj ponorke
Ako sa budú tieto lietadlá užívať? V čase ohrozenia – za situácie, kedy bude možné prerastanie nejakej zahraničnopolitickej krízy v reálnu jadrovú vojnu – budú na lietadlách rozmiestnené skupiny dôstojníkov – štábnych odborníkov pre plánovanie jadrových útokov. Lietadlá budú pripravené na okamžitý odlet. Budú zabezpečené letecké sily na ochranu lietajúcich veliteľských stanovíšť a lietadlá pre ich dotankovanie vo vzduchu. Pri zmene situácie na krízovú nastúpia na palubu lietadiel vojensko-politickí vedúci predstavitelia patričnej ​​úrovne, ktorí budú mať právo dať rozkaz na použitie jadrových síl. Môže to byť prezident krajiny, minister obrany, náčelník Generálneho štábu a ich zástupcovia.
Lietajúce veliteľské stanovištia vzlietnu a opustia oblasti s aktívnou vzdušnou prevádzkou. Pripoja sa k nim stíhačky sprievodu. Bude otvorené spojenie so všetkými veliteľskými stanovišťami raketových jadrových síl, a v prípade likvidácie takýchto stanovíšť prevezmú lietajúce štáby časť funkcií pri organizovaní odvetného raketového jadrového útoku. Tieto lietadlá budú teda môcť dávať rozkazy raketovým atómovým ponorkám, meniť ciele pre akékoľvek strategické rakety pred ich štartom, dávať rozkazy na nasadenie raketových komplexov, ktoré zostanú dovtedy bojaschopné.

 

Niekoľko vĺn jadrových útokov a jedno lietadlo
Všetky nižšie uvedené informácie majú hypotetický ráz a nemajú za cieľ zastrašovať čitateľov ani vlády západných krajín. Aktívna fáza jadrového konfliktu potrvá len niekoľko hodín. Možno aj 24 hodín. K výmene prvých jadrových úderov dôjde v prvej hodine konfrontácie. Pre druhú vlnu jadrových útokov bude potrebné zhodnotiť stav vlastných jadrových síl a pokúsiť sa získať informáciu o efektivite prvého útoku, aby bolo možné maximálne efektívne zamieriť rakety druhého útoku, ktorých bude samozrejme menej. Rakety v tejto situácii majú byť použité maximálne výberovo.

 

Budú možné tiež tretie a štvrté vlny výmeny úderov. Myslím si, že strategické jadrové potenciály strán môžu byť potom do istej miery vyčerpané, a značne sa zníži nomenklatúra cieľov, ktoré má zmysel zlikvidovať. Potom, čo sa aktivita v jadrovej konfrontácii zníži, lietajúce veliteľské stanovište si môže vyhľadať vhodné letisko, a jeho misia bude ukončená.

 

V podstate zaisťujú lietajúce veliteľské stanovištia neodvratnosť odvetného jadrového úderu v podmienkach, keď je krajina vystavená jadrovým útokom niektorého z potenciálnych nepriateľov. Status lietadla “súdneho dňa” však neznamená, že takýto lietadlo môže samostatne rozhodnúť o výsledku vojny, keď napríklad (trochu fantazírujeme) zaútočí Taran na nepriateľské lietajúce veliteľské stanovište. Dokonca aj tak dokonalý stroj sotva preukáže svoju efektivitu bez predpokladanej kooperácie so stíhačkami sprievode a bez spoľahlivého spojenia so všetkými veliteľskými stanovišťami raketových a jadrových síl na zemi.

Dmitrij Kornev