Aktuality, Bezpečnosť,

Foreign Affairs: Čína urobila zo svojej armády bojovú silu svetovej úrovne

---

 

„Peking je odhodlaný transformovať armádu na bojové sily svetového formátu pripravené na vojnu kedykoľvek. Pri príprave armády sa kladie dôraz na kvalitu, nie na kvantitu, na prevahu kybernetických schopností nad konvenčnými a na prevahu zbraňového systému založeného na umelej inteligencii nad individuálnymi bojovými schopnosťami,“ poznamenal odborník vo svojom článku publikovanom v americkom časopise „Foreign Affairs“.

 

Zdôrazňuje však, že poslaním čínskej armády bude naďalej obranný charakter, nie útočný. Poukazuje na to, že „čínsky vojenský rozpočet na rok 2021, hoci je väčší ako rozpočet iných veľkých mocností, predstavuje menej ako tretinu toho, čo vynakladajú na obranu Spojené štáty.“

„Okrem tohto rozpočtového rozdielu čínskej armáde chýbajú skúsenosti: PLA od roku 1989 nerealizuje streľby a od roku 1979 neviedla skutočné vojny. Výsledkom je, že sa Peking naďalej bojí priamej vojenskej konfrontácie a bude sa naďalej vyhýbať vojenským spojenectvám, ktoré by Čínu mohli zatiahnuť do zbytočnej vojny. Z rovnakého dôvodu sa snaží zabrániť tomu, aby teritoriálne konflikty v Juhočínskom mori a na čínsko-indických hraniciach prerástli do otvorených bojových stretov,“ tvrdí Xuetong.

 

V komentári k vzťahom Číny s USA poznamenáva, že na začiatku zvolenie Joea Bidena za amerického prezidenta vyvolalo medzi čínskymi predstaviteľmi nádej, že dôjde k zásadnému prehodnoteniu politiky Washingtonu voči Pekingu.

„Tento optimizmus rýchlo vyprchal. Namiesto radikálneho prielomu je súčasná Bidenova politika do značnej miery pokračovaním konfrontačného prístupu jeho predchodcu. Takže je nepravdepodobné, že by vzťahy medzi USA a Čínou boli menej napäté alebo menej vyhrotené ako v posledných rokoch,“ dodáva expert.

 

Verí, že pokusy Bidenovej administratívy o podporu výnimočného multilateralizmu — to znamená jej snahy o vytvorenie účelových koalícií v oblasti technológií a ľudských práv namierené proti Číne — sa nevyhnutne stanú v budúcnosti osobitným zdrojom napätia.

„Peking považuje tieto kroky za najvážnejšiu vonkajšiu hrozbu pre svoju politickú bezpečnosť a za najväčšiu prekážku svojho národného obrodenia. Protičínske technologické spojenectvá pod vedením USA sú prekážkou technologickej nadvlády Číny a podobné ideologické koalície pokračujú a budú podporovať separatistické hnutia v Hongkongu, Taiwane, Tibete a Sin-ťiangu. Obe tieto oblasti súvisia s kľúčovými záujmami, kde však Čína nebude robiť žiadne ústupky,“ uvádza sa v článku.

 

Aby Čína dokázala čeliť pokusom USA o vytvorenie takýchto spojenectiev, Peking už začal posilňovať svoje dvojstranné strategické partnerstvá, a to aj s Ruskom, zdôrazňuje Xuetong.

„Niekoľko týždňov po verejnom verbálnom konflikte medzi americkými a čínskymi diplomatmi na samite na Aljaške (v marci popredný čínsky diplomat Yang Jiechi americkým predstaviteľom povedal, že nemajú právo hovoriť s Čínou z pozície sily) Peking uskutočnil rozsiahlu diplomatickú kampaň, keď vyslal svojho ministra obrany na Balkán a ministra zahraničných vecí na Blízky východ, kde tento podpísal 25-ročnú dohodu o strategickej spolupráci s Iránom s prísľubom investovať do krajiny 400 miliárd dolárov.“

 

V Pekingu boli prijatí ministri zahraničných vecí z Indonézie, Malajzie, Filipín, Singapuru a Južnej Kórey. Odborník vymenoval uskutočnené politické kroky.

„Peking tiež podpísal spoločné komuniké s Ruskom, v ktorom na rozdiel od tradičných vyhlásení vynecháva obvyklé záruky, že čínsko-ruská spolupráca sa netýka žiadnych tretích strán,“ zdôrazňuje expert a verí, že „v nasledujúcich rokoch sa Moskva pravdepodobne stane dôležitým partnerom pre Peking v boji proti politizácii otázok ľudských práv a pri presadzovaní alternatívnych modelov demokracie a neideologického multilateralizmu“.

 

Prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching okrem toho poslal odkaz severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi a vyhlásil tak, že je pripravený ďalej posilňovať vzťahy medzi Pekingom a Pchjongjangom. Ako zdôrazňuje čínsky profesor, Peking stále dúfa, že bude schopný obmedziť napätie s Washingtonom v hospodárskej sfére a vyhnúť sa eskalácii vojenských stretov. Napriek tomu riziko otvoreného konfliktu, najmä v súvislosti s problémom Taiwanu, rastie.

„Posledný päťročný plán Pekingu opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie podporovať mier a prosperitu v Taiwanskom prielive, čo je politika, ktorá dlho bránila potenciálnej čínsko-americkej vojne o ostrov. Aj keď Čína ešte neopustila zásadu mierového zjednotenia, môže ju opustiť smerom k vojenskému riešeniu, ak Taiwan de jure vyhlási svoju nezávislosť. Čím viac ďalších krajín podporuje taiwanskú separatistickú politiku, tým intenzívnejšie bude čínska armáda uskutočňovať vojenské cvičenia v prielive, aby ovládla Taiwan. Peking zároveň dúfa, že dosiahne tichú dohodu s Washingtonom, že udržanie mieru v Taiwanskom prielive je ich spoločným záujmom,“ tvrdí expert.

 

Agentúra „EADaily“ už informovala, že koncom júna ohlásili vodcovia Ruska a Číny Vladimír Putin a Si Ťin-pching predĺženie dvojstrannej zmluvy o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci. Ako Putin poznamenal, „tento dokument zakotvuje také základné dohody, ako je vzájomná podpora pri ochrane jednoty štátu a územnej celistvosti, odmietnutie byť prvým, kto použije jadrové zbrane a vzájomné zameranie strategických rakiet“. Takéto dohody majú podľa neho v súčasnom svete veľký význam. Dokument okrem toho odráža také zásady, ako je rešpektovanie zvrchovaného práva zvoliť si sociálnu štruktúru, spôsoby rozvoja a nezasahovanie do vnútorných záležitostí.

„Je dôležité, aby bola presadená absencia vzájomných územných nárokov a odhodlanie oboch krajín zmeniť spoločnú hranicu na pás večného mieru a priateľstva,“ vyhlásil ruský prezident. Si Ťin-pching zase zdôraznil, že v súlade s duchom zmluvy budú Peking a Moskva „z celého srdca a mysle vyvíjať úsilie na posilnenie spolupráce a sebavedomé kroky vpred“.

Vlado Šinko