Päť hlavných mýtov 2. svetovej vojny podľa amerického historika
Hlavný historik v Národnom múzeu 2. sv. vojny Robert Michael Citino, ktorý sa po celú kariéru orientoval na moderné nemecké dejiny s dôrazom na 2. sv. vojnu, hovorí o piatich obrovských mýtoch Druhej svetovej vojny.
Prvý mýtus: V rozhovore pre časopis Time Citino poukázal na mýtus, na odhalenie ktorého potreboval väčšiu časť svojej kariéry. Zistil totiž, že prezident Franklin Roosevelt vedel, že Japonsko pripravuje úder na základňu Pearl-Harbor, no nepodnikol žiadne kroky a dovolil aby sa stalo to, čo sa stalo, teda aj, aby bolo zabitých 2,5 tisíc amerických vojakov. Historik k tomu podtrhuje, že Rooseveltovu vedomosť o japonskom útoku nevie podoprieť žiadnym dokumentom.
Druhý mýtus: Niektorí historici tvrdia, že Japonsko mohlo zvíťaziť nad USA, ak by cieľom náletu na Pearl-Harbor bolo zničenie nielen lodí, ale aj ropných zásob a cisterien s čiernym zlatom. Citino vysvetľuje, že takéto úvahy nie sú objektívne, pretože takýto úder by bol víťazstvo nad Tokiom len oddialil, no nie zvrátil. Japonci sa podľa neho orientovali len na obmedzenú vojnu s USA a z tohto pohľadu je nepredstaviteľné vysadenie japonských vojsk v Kalifornii a ich boj na americkom území.
Tretí mýtus hovorí o tom, že nemecký poľný maršal Erwin Rommel (prezývaný Púštna líška) bol po celý čas veľkolepým generálom. Citino hovorí, že Rommel nedosiahol ani jedno víťazstvo. „Jeho posledným aktom boli pokusy vzdorovať výsadku západných spojencov v Normandii 6. 6. 1944, no utrpel úplnú porážku.“
Štvrtým mýtom je vraj názor, že jediným vinníkom porážky Nemecka v 2. sv. vojne bol Hitler. Podľa Citina Hitler naozaj začal vojnu i holokaust, no nenesie zodpovednosť za všetky nesprávne rozhodnutia nemeckej armády a za „nezmyselné útočné operácie“. „Poprední nemeckí dôstojníci – generáli – majú leví podiel zodpovednosti za rozpútanie 2. sv. vojny, za spôsob vedenia tejto vojny a aj za to, že vojna pokračovala dokonca aj vtedy, keď už nemali žiadnu šancu na víťazstvo.“
V piatom mýte sa Citino venuje „bodu obratu“ v priebehu 2. sv. vojny. Hovorí, že na to existuje veľa názorov. „Čiže, ak v 2. svetovej vojne bolo veľa bodov obratu, potom, podľa môjho názoru, neexistovali vôbec. Zdá sa mi, že hovoriť o zlomových momentoch v takej zložitej a obrovskej udalosti, ako bola globálna vojna, je mimoriadnym zjednodušením,“ dodal.
Vladimír Mikunda
