Aktuality, História,

O nemeckej, ruskej i japonskej vojnovej prešibanosti

---

 

Nemecká prešibanosť
1. Ak sa potrebujete urobiť mŕtvym, ľahnite si čo najtesnejšie k mŕtvemu nepriateľovi. Dajte si na hlavu helmu alebo tankovú kuklu, ktoré sú prerazené črepinou alebo nábojom. Pri simulácii smrti to bude vyzerať realistickejšie.

2. Opustené okopy vždy zamínujte a prerežte tamojšiu telefonickú linku. Na jednom konci však nastražte pascu, aby ste zlikvidovali nepriateľského spojára, ktorý to príde opravovať.

3. Ak budete po tanku páliť jednotlivými strelami z 20 mm protilietadlového kanónu, vytvoríte dojem, že máte ťažké protitankové zbrane.

4. Imitáciu približujúcej sa alebo odchádzajúcej techniky dosiahnete občasným zahrievaním svojich motorov. Nepriateľ si bude myslieť, že sa približujete, či vzďaľujete.

5. Svoje územie ochránite aj s tabuľkou „Zamínované“ a ohradením ho ostnatým drôtom. Potom tam vytvorte chodník akože medzi mínami. No a zamínujte práve túto cestičku.

6. Na pozorovanie využite trofejnú techniku, čo vám môže priniesť nečakané výsledky.

7. Nepriateľa dokážete vlákať do svojej pasce aj tak, že budete ustupovať, povedzme do dediny, pritom sa čas od času pristavíte a odpálite pár striel na prenasledovateľa. Stále však ustupujte! Väčšinou sa vám podarí nepriateľa vyprovokovať, že po vás tiež začne páliť. No a o to vám išlo. Aby prenasledovateľ odhalil svoje palebné pozície, ktoré mu následne môžete zničiť.

8. Prieskumníci, ktorí sú v nepriateľskom tyle, menia cestné ukazovatele a smerníky. Ak sú odhalení, nech zavesia časť uniformy niekam na krík, drôt… a nech tam zanechajú aj pohodené helmy. Upútajú tým protivníkovu pozornosť a aspoň trochu ho tým zdržia.

9. Neďaleko od svojich pozícií, smerom k nepriateľovi, umiestnite kanistre s palivom a obložte ich s drevom alebo trávou. V prípade nočného útoku nepriateľa to zapáľte. Osvetlíte si terén a nepriateľa uvidíte ako na dlani.

10. V obrannom systéme, zloženom z oporných bodov, vytvorte aj falošnú pozíciu medzi opevneniami. V noci odtiaľ vypáľte niekoľko signálnych striel, čím vytvoríte dojem, že pozícia je aktívne používaná a že sa na ňu neoplatí útočiť.

11. Pred vlastnou frontovou líniou vybudujte pre nepriateľa umelý úkryt. Ten však zamínujte a upravte tak, aby sa nepriateľ, ktorý ho dosiahol, stal dobrým cieľom na mierenú paľbu.

12. Na oklamanie nepriateľského letectva budujte klamné tábory zo stanov, z drevených debien i zanechanej techniky. V noci nechajte horieť svetlo v domoch, ktoré sú vzdialené od vlastných pozícií.

 

Sovietska prešibanosť
1. Sovieti Tokarevovu poloautomatickú pušku SVT 40 často na fronte „prinútili“ strieľať ako automat. Často sa stávalo, že červenoarmejec v noci vypálil salvu z SVT svetelnou stopovou muníciou, na základe čoho si Nemci do mapy zakreslili, že je tam stanovište guľometu. Logicky útok tento bod obchádzal.

2. Pri Starej Rusi sa prvá nemecká línia nachádzala za mnohými kríkmi. Čiže pozorovanie nemeckých zákopov bolo znemožnené. Červenoarmejci teda vyliezli na okolité smreky a odtiaľ dosiahli výborný výhľad. Lenže stromy sa pri tom rozkývali, čo bolo pre Nemcov signálom aby tam začali páliť. Aj mínometmi. Červenoarmejci preto popripínali na vrcholce stromov špagáty a tie z bezpečia vlastných zákopov čas od času rozkývali. Nemci na to zakaždým odpovedali sústredenou paľbou. Lenže vydržali to len do poobedia, odkedy už na žiadne kývanie stromov nereagovali. Odvtedy vraj Sovieti pozorovali nemeckú obranu bez obáv.

3. Na jednom úseku frontu si sovietske jednotky bojom vylepšovali svoje pozície. Jedna strelecká čata pri tom dobyla neveľkú dedinku. Pri ďalšom postupe však narazila na silnú paľbu a tak sa musela do dedinky stiahnuť. V čate bolo 22 vojakov, vo výzbroji mali len ručné palné zbrane, zo dva ľahké a jeden ťažký guľomet, čo bolo na udržanie dedinky málo. Veliteľ čaty sa rozhodol pre trik. Pred nimi stojaci Nemci mali tiež obsadenú dedinu, pred ktorou sa nachádzal les. Ústila z neho cesta do úžľabiny, ktorú nemeckí pozorovatelia mali ako na dlani. Neskôr nemeckí zajatci hovorili, čo sa tu dialo. Že z lesa čas od času vyšla skupina asi pätnástich červenoarmejcov s jedným ťažkým a dvomi ľahkými guľometmi a smerovali do dedinky ako posila. Čoskoro za nimi kráčalo zo päť vojakov, čas od času jeden, dvaja a opäť zo desať… Nakoniec Nemci narátali, že v malej dedinke pred nimi je už okolo dvesto sovietskych vojakov. Trik bol v tom, že po úžľabine šlo niekoľkokrát v skupinkách, či jednotlivo stále tých istých 22 sovietskych pešiakov. Dojem však urobili. A keď sa v noci v širokej rojnici priplazili k nemeckým postaveniam a na signál sa pustili útočiť, pričom ťažký guľomet ich podporoval z krídla, Nemci sa vôbec nepostavili na odpor a začali rýchlo ustupovať. Sovietska čata obsadila celú dedinu a vzala do zajatia niekoľko nemeckých vojakov.

4. Počas bitky pri Smolensku v roku 1941 sa jedna znavená sovietska čata dostala na ústupe do akejsi dedinky, že si v nej oddýchne. Miestni vojakov uhostili, vrátane medom zo svojich úľov, nachádzajúcich sa na všetkých okolitých lúkach. O niekoľko hodín vstúpila do dediny niekoľkonásobne početnejšia nemecká pechota. Červenoarmejci začali ustupovať smerom k lesu. Zdalo sa, že je to márne, že Nemci ich aj tak rýchlo dobehnú a zničia. Vtedy sa jeden sovietsky vojak chytil rozumu a začal prehadzovať úle. Rozbesnené včely sa vytvorili nepriechodné mračno a keď naň Nemci narazili, nedokázali ním prejsť. No a červenoarmejci sa vďaka tomu predsa len stihli ukryť v lese.

5. Jedna strelecká rota násilne prekonávala rieku. Na nepriateľskom brehu dobyla predmostie, opevnila sa tam a chcela hlásiť dosiahnuté. Lenže rádiostanica bola prechodom cez vodu znefunkčnená. Poslať k veliteľovi práporu spojku bolo nemožné, Nemci by ho kompletne rozstrieľali. Preto Sovieti pustili po vode prázdnu lodičku, v tieni ktorej plávali dvaja vojaci. Nemci spustili po lodičke paľbu, no čoskoro ju zastavili, lebo zistili, že loďka je prázdna. Plávajúci červenoarmejci lodičku postupne smerovali k svojmu brehu a šťastne pri ňom zakotvili.

 

 

Japonská prešibanosť
1. Aj Japonci sa po boji radi robili mŕtvymi. Uchyľovali sa k tomu natoľko často, že Američania si ich smrť po boji radšej istili kontrolnými výstrelmi.

2. Japonskou osobitosťou však bolo falošné vzdanie sa do zajatia. V zajatí sa potom sami vyhodili do vzduchu aj s nepriateľmi. Preto americkí vojaci neradi brali Japoncov do zajatia.

3. Japonci veľmi často organizovali vidinu príprav na útok, aby vyčerpali sústredenie nepriateľa. Spojenci mohli v noci počuť nielen miestne nárečia, ale aj starostlivo imitovanú angličtinu, aby ich Japonci vylákali alebo, naopak, aby uspali ich pozornosť a mohli nebadane podísť bližšie. Japonci však neimitovali len ľudskú reč, ale aj zvieracie zvuky. Angličania spomínali, že brechali ako hyeny a že jednej noci hnali pred sebou stádo kráv, aby sa skryte priblížili k ich pozíciám. Japonskí rozviedčíci odpočúvali rozhovory v prvej línii a niekedy boli natoľko trúfalí, že ohlasovali amerického dôstojníka jeho menom. Boli aj prípady, že volali na pomoc nič netušiacich sanitárov. Aby sa už nikdy nedali nachytať na túto udicu, Američania začať zavádzať špeciálne volacie znaky.

4. To, že zabíja aj zvedavosť, sa spojenci veľakrát presvedčili počas zhadzovania letákov Japoncami. Tí vojaci, ktorí chceli vedieť, čo je na nich napísané, opustili svoje postavenia a začali letáky zbierať a čítať. Lenže vracajúce sa japonské lietadlo ich tentoraz pokropilo bombami.

5. Japonci s obľubou budovali falošné pozície. Zo strany spojencov sa zdali byť výhodné a aj ľahko dosiahnuteľné. Japonský trik však spočíval v tom, že boli na ne kompletne zastrieľaní.

6. Na to, aby protivník demaskoval svoje skutočné body, organizoval sa už v dávnych dobách falošný ústup. Majstrami na to boli aj Japonci. Samozrejme, že si tam v ústupovom chvate „pozabúdali“ zamínované cigarety, svieteľne, pušky i helmy, otrávený alkohol i potraviny.

7. Japonci využívali všetko čo sa dalo. Robili zo seba Číňanov, Malajzijčanov…, tvárili sa, že sú neozbrojení, ale len do momentu ich prekvapivého útoku. Nemali tiež problém postupovať za chrbtami zajatcov, či skrývať sa v civilných autách…

8. Japonci veľmi často imitovali zvuk paľby, aby odviedli smer nepriateľskej paľby inam. Iní japonskí vojaci však v tom čase obchádzali protivníka po krídlach a japonskí diverzanti sa dostávali do tyla spojencov. Tam výbuchom granátov imitovali, že útočia. Samozrejme, že boje na východe sa taktiež nezaobišli bez falošných stôp a falošnej techniky, bez mínových polí a banálneho maskovania.

Vladimír Mikunda