Vládca neba alebo ako viaceré vojenské letectvá museli kvôli systému protivzdušnej obrany 2K12 Kub zmeniť taktiku vzdušného boja
Pred 54 rokmi bol do výzbroje mnohých armád prijatý sovietsky mobilný protilietadlový raketový systém 2K12 Kub (v kóde NATO SA-6 Gainful). Preslávil sa najmä počas tzv. jomkipurskej vojny známej tiež ako piatej arabsko-izraelskej vojny v roku 1973, kde veľmi nemilo prekvapil Izraelské vzdušné sily (Cheil ha-Avir, letecký zbor, angl. Israeli Air Force, IAF). Následne sa stal jedným z „najslávnejších” sovietskych protivzdušných systémov na svete a zohral dôležitú úlohu v mnohých ozbrojených konfliktoch. Vysoká bojová efektívnosť a na svoju dobu bezprecedentná presnosť systému prinútili mnohé letectvá zmeniť svoju taktiku.
V októbri 1973, počas prvých troch dní tzv. jomkipurskej vojny Izraela s koalíciou Egypta a Sýrie, zostrelila sýrska protivzdušná obrana 50 (podľa iných zdrojov „len” 40) izraelských stíhacích lietadiel (predovšetkým to boli stíhačky A-4 Skyhawk a F-4 Phantom II). V Tel Avive zostal v tej chvíli úplne zmätení. Len pred šiestimi rokmi boli stíhačky IAF absolútnym pánom oblohy, ktoré zasadzovali drvivé údery arabským koaličným silám. Teraz sa úžasné americké stíhačky F-4 Phantom II prestali jedna za druhou vracať z bojových úloh. Niektorí ich piloti stihli ešte nahlásiť, že boli zostrelení raketami vypustenými protivzdušnou obranou zo zeme. 12. októbra 1973 veliteľ Izraelských vzdušných síl, generál Benjamin Peled oznámil svojmu ministrovi obrany, že mu z 99 lietadiel F-4 Phantom II zostalo už iba 50. Ku koncu vojny vyrástlo skóre sýrskej obsluhy protivzdušných systémov na 64 lietadiel, pričom na ich zničenie bolo použitých 95 rakiet.
Tajomstvo úspechu Sýrčanov pochádzalo zo ZSSR, presúvalo sa po púšti na pásovom vozidle a nieslo označenie 2K12E Kvadrat, čo bola exportná verzia sovietskeho protivzdušného raketového systému 2K12 Kub. V reakcii na dodávky amerických nadzvukových stíhacích lietadiel Izraelským vzdušným silám vybavil Sovietsky zväz arabskú koalíciu najnovšími prostriedkami na ich ničenie. Systém PVO 2K12E Kvadrat bol zjednodušenou verziou sovietskeho „Kuba” a teda mu chýbali niektoré schopnosti, pre vyčistenie sýrskej oblohy to však stačilo.
Pre izraelských pilotov sa nové protilietadlové systémy stali nepríjemným, no najmä neočakávaným prekvapením. Prostriedky radarovej výstrahy, ktoré boli dodané z USA spolu s lietadlami F-4 Phantom II izraelských pilotov neupozorňovali na skutočnosť, že boli zachytení radarom sýrskych systémov PVO 2K12E Kvadrat, pretože boli nastavené na systémy PVO S-75 Dvina a S-125 Neva, ktoré však pracovali na odlišných vlnových dĺžkach. Avšak, aj keby v Tel Avive poznali tie správne frekvencie, na ktorých boli navádzané rakety 2K12E, nepomohlo by to, pretože riadená protiletecká raketa 3M9 bola dobre chránená voči rušeniu a disponovala poloaktívnym navádzaním. Hlavica rakety uzamkla cieľ okamžite po štarte a už ho nepustila, pričom pohonná jednotka rakety typu ramjet umožňovala rakete dostihnúť cieľ vo veľmi krátkom čase a súčasne intenzívne manévrovať.
Raketa 3M9 vytvorená pracovníkmi konštrukčnej kancelárie Vympel neprichádzala na svet ľahko – vývoj a testovanie trvali 7 rokov. Raketa sa však ukázala ako vynikajúca – bola rýchla, vysoko manévrovateľná a veľmi presná. Systémy PVO Kub a Kvadrat často zostreľovali ciele priamym zásahom, čo bolo pre vtedajšie protilietadlové systémy veľkou zriedkavosťou. „Sýrčania raz postavia tomuto systému pamätník“, písalo sa v jednom z článkov vo francúzskom týždenníku Paris Match.
Okrem vynikajúcej rakety disponoval systém 2K12 Kub schopnosťou prijímať údaje o cieľoch nie z jedného radaru, ako bolo zvykom, ale z viacerých súčasne, pracujúcich v rôznych rozsahoch. V súčasnosti sú obdivované systémy S-400 Triumf a ďalšie ruské systémy, ktoré sú schopné pracovať v spolupráci s rôznymi detekčnými systémami, pričom základy tejto praxe boli položené ešte pred polstoročím.
Veliteľské vozidlo komplexu v bojovej konfigurácii malo tak trochu futuristický vzhľad. Konštruktéri systému 2K12 kvôli kompaktnosti komplexu nainštalovali na jednom vozidle odrazu dva rádiolokátory: na vyhľadávanie aj na navádzanie na cieľ. V transportnej konfigurácii boli antény rádiolokátorov zložené a ich podpery boli zasunuté do nosnej časti vozidla. Po prijatí povelu prejsť do stavu pohotovosti Kub „rozkvitol” ako oceľový kvet.
Izraelským pilotom sa napokon, hoci za cenu vysokých strát, podarilo vypracovať účinnú taktiku boja proti systému 2K12E Kvadrat, v tom čase však bol v ZSSR už vyvíjaný systém PVO novej generácie Buk. A Kub bol zatiaľ používaný v mnohých ozbrojených konfliktoch v Afrike, na Blízkom východe a dokonca aj v Európe. V roku 1995 zostrelil srbský systém Kvadrat stíhačku F-16, o štyri roky neskôr PVO Juhoslávie zostrelilo rovnakým spôsobom niekoľko lietadiel NATO. Aj dnes je Kub ešte stále aktívny: v Líbyi, Sýrii a Jemene, kde jemenskí Hutíovia starými sovietskymi raketami úspešne zostreľujú súčasné americké drony.
Fero Kysucký
