US Navy: Letecké drony pre ponorky zvýšia ich bojaschopnosť
USA, 12.December 2020 (AM) – Americké námorníctvo chce, aby letecké drony vypustené z ponoriek zameriavali námorné ciele.
U ponoriek je zvykom tvrdiť, že existujú iba dva typy lodí, ponorky a ciele. Je pravda, že vďaka svojej prirodzenej diskrétnosti a čoraz účinnejším palubným senzorom a výzbroji predstavujú dnes ponorky, či už jadrové alebo konvenčne poháňané, jednu z hlavných hrozieb pre povrchové bojové jednotky, ale aj pre komerčné námorné lode, ak by mala byť zameraná. Ale aj napriek svojmu palubnému technologickému arzenálu ponorky stále nedokážu spoľahlivo identifikovať ciele nachádzajúce sa relatívne blízko, ale ešte mimo ich schopnosť elektromagnetickej či vizuálnej detekcie.
Zatiaľ čo sonar môže potenciálne odhaliť lode vzdialené niekoľko stoviek kilometrov, táto detekcia nie je lineárna, ale polkruhová, takže medzi každou detekčnou zónou zostávajú oblasti, v ktorých je ponorka slepá. Tento jav nazývaný Konvergenčná zóna je jedným z najkomplexnejších a najpútavejších aspektov podmorskej vojny. Zdá sa však, že americké námorníctvo už nie je spokojné s technologickým stavom, ktorý sa datuje od nástupu pasívneho sonaru. Kancelária podmorských programov velenia námorných systémov práve oznámila, že oslovila obranný priemysel s cieľom vyvinúť letecký bezpilotný systém odpálený z ponorky, alebo SLUAS (Submarine-Launched Unmanned Aerial System, alebo v zrozumiteľnej reči by to znelo nejako, že… => bezpilotné lietadlo vypustené z ponorky).
Cieľom tohto programu je vyvinúť malý autonómny lietajúci dron, ktorý je možné vypúšťať z tuby priemeru 10 cm, určené pre povrchové akustické bóje, ktorými je vybavená každá americká ponorka. Po vypustení sa kapsula dostane na povrch a v tom momente dron vzlietne. Vďaka svojej batérii bude schopný zostať vo vzduchu asi hodinu. Počas letu bude prenášať všetky informácie z povrchu do ponorky vďaka šifrovanému spojeniu.
V prípade potvrdenia identity cieľa ako “nepriateľ”, bude môcť ponorka použiť svoju výzbroj s ďalekým dosahom, napríklad proti lodnú raketu, na útok na cieľ, pričom zostane mimo dosahu detekcie protivníka. Pretože dron môže pracovať v prostredí so silným elektromagnetickým rušením, musí byť tiež schopný vykonávať časť svojej misie autonómne, bez potreby „diaľkového riadenia“. Na detekciu a identifikáciu cieľa bude prirodzene niesť elektrooptický snímač a pravdepodobne aj určitú dávku umelej inteligencie, aby mohol ciele identifikovať a prípadne aj určiť ich prioritu.
V rámci tohto programu je však ešte potrebné objasniť niekoľko aspektov s cieľom posúdiť jeho operatívny význam.
Po prvé, ponorka nemôže počas ponoru komunikovať s dronom pomocou elektromagnetických vĺn, takže pre udržania kontaktu s dronom musí nevyhnutne prísť buď do periskopickej hĺbky, alebo nasadiť komunikačnú bóju. V obidvoch prípadoch tak ponorka znižuje svoju utajenosť, pretože rádiové antény je možné snímať radarom a môžu sa zachytiť a lokalizovať aj odchádzajúce elektromagnetické správy, ktoré umožňujú ovládať dron. Aj keď poloha ponorky nie je presná, môže to stačiť na vymedzenie úzkej oblasti do ktorej môže nepriateľ vyslať svoje protiponorkové lietadlá, aby ponorku zničili.
Po druhé, autonómia dronu s priemerom 10 cm je skutočne krátka. Môžeme si preto položiť otázku, či bude skutočne možné zveriť takému dronu dostatočne rozsiahlu trasu hľadania, aby bolo možné ciele nájsť a spoľahlivo ich identifikovať. Účinnosť takéhoto systému môže byť limitovaná aj inými technickými aspektami a preto je zatiaľ skutočne otázne, či peniaze investované do takéhoto systému nebudú slúžiť len na financovanie prežitia niekoľkých firiem pracujúcich v obrannom priemysle.
Na druhej strane, keby bol program náhodou úspešný, otvoril by široké pole možností pre kombinované použitie ponoriek a ľahkých leteckých dronov. K tomu by mohli prizvať ruských, alebo iránskych vedcov, aby im túto, pre američanov zatiaľ záhadu vyriešili. A keby sa tak stalo, možno by mohli byť drony používané dokonca v smrtonosných rojoch nesúcich teror na nepriateľa a zasadili mu tak devastujúci útok skôr, kým by nepriateľ mohol vykonať proti úder.
Tiež si predstavujeme, že tie isté ľahké drony by mohli byť veľmi vhodné na elimináciu určitých povrchových systémov lodí, ako sú napríklad radarové antény, komunikačné systémy a systémy na navádzanie zbraní, aby sa ich zmocnili bez ich zničenia.
Tak či onak je nutné, aby sa ponorky takýmito vzdušnými, alebo námornými dronmi vybavili a mohli tak čeliť neustálemu technologickému pokroku obzvlášť v oblasti detekcie cieľov na stále väčšie vzdialenosti. S detekciou a spoľahlivou identifikáciou cieľa ide ruka v ruke ďaľsí krok, ktorým je smrť nesúca munícia, ktorej úlohou je v súčasnosti stále len ničenie a zabíjanie.
Adam Riečanský
