Aktuality, História,

Viete, že najlepším snajperom Veľkej vlasteneckej vojny bol Michail Surkov? a ďalšie neznáme historické fakty

---

…Nemci rátali s obsadením Brestskej pevnosti už k 12.00 hod. 22. júna 1941?

Na brestskú posádku vrhli 45. pechotnú divíziu (cca 17 000 vojakov), ktorá útočila v súčinnosti s útvarmi 31. a 34. pechotnej divízie.

Boj šiel o každý meter a vežu. Hitlerovci navrhli obrancom vzdať sa, no tí im odpovedali krvou na plátne napísanými slovami: „Všetci zomrieme za vlasť, no nevzdáme sa!“.

Brestská pevnosť vzdorovala okupantom aj po mesiaci bojov. Náčelník generálneho štábu Wehrmachtu Franz Halder si už 24. 6. 1941 zapísal: „Správy z frontu hovoria, že Rusi sa všade bijú do posledného človeka“.

 

 

 

…prvá svetová vojna dostala názov podľa nemeckého biológa?

Predtým to bola len „Veľká vojna“, ale v septembri roku 1914 napísal nemecký biológ a filozof Ernst Haeckel: niet pochýb o tom, že smerovanie, vývoj a charakter obávanej „Európskej vojny“ bude prvou svetovou vojnou v úplnom zmysle tohto slova. Príspevok, uverejnený v The Indianapolis Star, sa stal prvým, kde termín „prvá svetová vojna“ bol vôbec použitý. Na sklonku druhej svetovej vojny bolo už toto označenie štandardom.

 

…článok 231 Versaillskej zmluvy bol zo všetkých bodov najkontroverznejší?

Možno pod týmto názvom vám to nič nepovie, ale inak ide o klauzulu o vojnovej vine. Článok bol kontroverzný v tom, že celú vinu a zodpovednosť za prvú svetovú vojnu hádže na Nemecko a jeho spojencov, z čoho následne plynuli aj vojnové reparácie.

Nemci dodnes cítia pri názve tohto článku horkosť v ústach, pretože ho vnímajú ako obrovskú hanbu, vydieranie a ponižovanie celého národa. Faktom je, že jeden z dvoch tvorcov tohto článku neskôr štylizáciu oľutoval a tvrdil, že článok sa mal týkať výhradne reparácií.

 

…Nemci mali veľa odvodeného od vlkov?

Že Adolf Hitler sa považoval za vlka – vieme. Lenže všetko v Nemecku postupne dostávalo názvy spojené s touto šelmou. Vlčia nora – predsunuté Hitlerove sídlo na východnom fronte, známa je taktika vlčej svorky, ktorú Nemci hojne využívali pri námorných bitkách ponoriek proti hladinovým plavidlám…

 

…USA mali jednotku špeciálnych zahraničných zbraní?

Počas druhej svetovej vojny zostavili jednotku, ktorá bojovala len so zbraňami zahraničného pôvodu – presnejšie so zbraňami ukoristenými nepriateľom. Pri ich použití však museli byť veľmi opatrní, pretože vojaci dokázali zbrane rozpoznávať aj podľa zvuku pri paľbe. Ľahko sa tak mohli stať terčom pre vlastné oddiely.

 

 

…Rusi hovoria, že najlepším snajperom Veľkej vlasteneckej vojny bol Michail Surkov?

Momentálne sa v ruskej tlači diskutuje o tom, prečo nedostal hviezdu Hrdinu ZSSR a šikanovali ho aj s inými vyznamenaniami?

Kameraman „Sojuzkinotechniky“ Arkadij Levitan uvádzal, že bol prítomný toho, ako 22-ročný Sibírčan Michail (pochádzal z dedinky „Boľšaja Salyr“ Krasnojarského kraja) zabil svojho 702. nepriateľa.

Prvých vyše sto zabitých Nemcov mal už 7. 3. 1942. V lete a na jeseň 1942 ich mal mesačne na štíte asi 160, čo znamená vyše piatich každý deň. Pri jednej poľovačke zastrelil siedmych a troch zabil ženijnou lopatkou v ich zákope. Tých mu však do počtu nezarátali. Dôvodom bolo, že puška pri tom neasistovala.

O Michailovi Surkovovi sa hovorí, že mal nezávislú povahu a bezočivý jazyk, kvôli čomu ho niektorý z nadriadených znenávidel. No a navyše sa mu za to aj mstil. A tak sa doklady o vyznamenaní Surkova zametali pod koberec, alebo sa hodnota vyznamenania znižovala. Napríklad, navrhnutý bol na medailu „Za udatnosť“, nedostal ju. Potom bol navrhnutý na Rad Červenej hviezdy, no odovzdali mu medailu „Za udatnosť“. Navrhli ho na Hrdinu ZSSR – dali mu Leninov Rad, navrhli ho na Rad Červenej zástavy, dali mu Rad Červenej hviezdy…

Surkov bol teda stále poškodzovaný. A pritom bojoval nebojácne. Za dva roky pobytu na fronte bol sedemkrát ranený. No a v roku 1943 kvôli zdravotnému stavu, bol už ako podporučík, poslaný do zálohy.

Ťažké zranenia sa mu prejavovali aj doma a nakoniec im v roku 1953 podľahol vo veku 32 rokov.

Niektorí západní historici považujú Surkovove úspechy (okolo tisíc zabitých nacistov) za „sovietsku propagandu“. Vraj to bolo špeciálne zveličené na pozdvihnutie bojového ducha červenoarmejcov.

Najlepšie na to reagujú svedecky doložené dôkazy o Surkovovej udatnosti. Napríklad 15 zabitých hitlerovcov za jeden deň. Alebo priamo nakrútené filmové zábery (jeho niekoľké poľovačky na nepriateľov nakrútil kameraman, ktorý sa ich tiež zúčastnil).

Zaujímavé je, že na Západe nikto nespochybňuje fínskeho odstreľovača Simo Häyhä, ktorý zastrelil počas Zimnej vojny 505 červenoarmejcov, hoci tieto zásahy boli len ním deklarované a nikto ich neobjektivizoval.