Náhorný Karabach: Ruské mierové jednotky boli ostreľované po incidente na iránskych hraniciach

Aby sa zabránilo infiltrácii teroristov, je nevyhnutná prítomnosť iránskej armády? Rusi ani poriadne nedorazili do Náhorného Karabachu a už boli prepadnuté. Skupina ruských mierových síl hliadkujúcich na území Karabachu bola nečakane prepadnutá neznámymi ozbrojenými silami, informuje Al-Masdar News. Potom nasledovala intenzívna streľba z oboch strán a boli použité zbrane veľkého kalibru, uvádza sa ďalej na stránke bez uvedenia podrobností o počte možných obetí. K tomuto prepadnutiu došlo, keď v piatok 13. novembra iránske pohraničné stráže odrazili pokus o infiltráciu v provincii Západný Azerbajdžan a s masívnym použitím ťažkého delostrelectva.

 

Podľa zdrojov bol ruský vojenský konvoj prepadnutý v oblasti Aghdamu. V tejto chvíli neexistujú žiadne oficiálne vyhlásenia velenia ruských mierových síl v Náhornom Karabachu. Špekuluje sa o tom, že za útokom stoja údajne proankarské zložky, predtým presunuté do regiónu. O tom niet pochýb, že takáto hypotéza uvidela svetlo sveta, keďže bolo Turecko zatiaľ odmietnuté podieľať sa spolu s Ruskom na mierovej misii v tejto oblasti. Hovorca Kremľa Peskov povedal, že Tureckú prítomnosť by museli schváliť aj Arménsko a Azerbajdžan. Preto je len slabý predpoklad, že by sa tak stalo. Turci boli preto z tejto ofenzívy odsunutí elegantným ťahom Moskvy a podľa neoficiálnych zdrojov si nikto neželá Tureckú prítomnosť v tejto pro-ruskej oblasti vplyvu.

 

Ak by to malo ísť podľa štandardných scenárov, Turci môžu očakávať spolu s Američanmi odozvu na ich teroristických základniach, ktoré podporujú. Preto v najbližších dňoch nebude žiadnym prekvapením, ak budeme počuť o zničení tábora s hamburgerom, alebo iného s kebabom na tanieri. Táto oblasť, čo sa týka Náhorného Karabachu nie je Sýria a preto zostáva otázne, či aj odtiaľto sa budú odvážať teroristi v klimatizovaných autobusoch domov do tureckých základní, alebo s nimi Sergej naloží podľa uváženia.

 

Títo teroristi sú pravdepodobne tí istí, ktorých Turecko priviezlo zo Sýrie. Súčasne Turecko tvrdí, že ich chce ponechať v Náhornom Karabachu napriek mierovej dohode, ktorú vyjednalo Rusko medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Organizácia pre ľudské práva (OSDH), Sýrska pobočka MI6, je v kaukazskej otázke podozrivo hyperaktívna.

 

Podľa tohto zdroja z Londýna zostane v regióne niekoľko teroristických skupín aj napriek ukončeniu všetkých vojenských operácií. Turecko tvrdí, že tieto jednotky pochádzajú z tohto regiónu, najmä z Kaukazu. MI6 ale potvrdzuje, že sa jedná v podstate o „protureckých turkménskych milicionárov“.

 

Takmer 2600 sýrskych, Tureckom platených teroristov zúčastnilo veľkej azerbajdžanskej ofenzíve na Náhornom Karabachu, ktorá sa začala 27. septembra a ktorá nesplnila svoj cieľ vďaka prímeriu, ktoré tam Rusko vytvorilo. To umožnilo Rusom vytvorenie leteckej základne uprostred južného Kaukazu s názvom „Monitorovacie stredisko prímeria“.

 

Tomuto prímeriu predchádzalo 44 dní prudkých bojov v ktorých bolo zabitých najmenej 293 teroristov. Telá 225 z nich boli vrátené do Sýrie, ďalších 30 tiel dorazilo 15. novembra. Najmenej dvoch z týchto ankarských žoldnierov zajali arménske sily pri stretoch v Náhornom Karabachu. Stále sú vo väzbe arménskych úradov a čo s nimi bude zatiaľ nie je známe.

 

Útok, ktorý sa uskutočnil v piatok 13. novembra proti iránskym pohraničníkom, mal údajne zahŕňať turkménskych teroristov, ktorých Ankara rozmiestnila v Náhornom Karabachu. Iránska odpoveď bola okamžitá a veľmi ostrá. Irán bez čakanie zahájil sériu raketových a delostreleckých útokov na známe teroristické pozície.

Je známe v nezávislých médiách, že Irán podporuje podpísanú dohodu medzi Moskvou, Jerevanom a Baku. Je však potrebné zvážiť fakt, že Irán je presvedčený, že vzhľadom na bezprostrednú blízkosť Náhorného Karabachu k iránskym hraniciam by akékoľvek geopolitické zmeny a zmeny na hraniciach mohli mať priamy dopad na bezpečnosť a záujmy Iránu. Preto otázka potreby mierovej vojenskej prítomnosti Iránu v oblasti po boku Ruska sa javí viac ako nutná a Rusi by mohli oceniť aj Iránsku pomoc pri výkone tejto merovej misie.

 

Najmä preto, že Irán má svoje vlastné obavy z krokov niektorých krajín, ktoré majú dlhodobo vzťahy s teroristami. Vedenie Iránu zostáva presvedčené, že tento koridor by mal spájať výlučne Nachičevan a Azerbajdžan a že akýkoľvek pohyb tretej krajiny by sa mal uskutočňovať so súhlasom arménskej vlády. Teherán zjavne zvažuje všetky riziká a predpokladá aj ďalšie pokusy o prenikanie teroristov na svoje územie cez severné hranice.

Adam Riečanský