Peklo z neba: Ruský nálet na výcvikovú základňu v Sýrii zabil takmer 80 pro-tureckých teroristov
Sýria, 27.október 2020 (AM) – V marci, po niekoľkých týždňoch bojov medzi sýrskymi vojakmi a rebelmi podporovanými Ankarou v provincii Idlib (po začatí operácie Jarný štít), Ruský prezident Vladimir Putin a jeho Turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan sa dohodli na zásade prímeria, ako aj na zriadení spoločných rusko-tureckých hliadok pozdĺž diaľnice M4 a na zriadení “bezpečnostného koridoru”.
Koridor bol vo svojej podstate akousi zárukou bezpečnej cesty z a do tejto oblasti. Spoločné hliadkovanie bolo niečo ako urobiť z z pytliaka hájnika. Rusi, ako sa dá vidieť hľadajú rôzne cesty ako dať veci do poriadku. So záujmom mnohí sledovali keď (ešte pred vznikom vojny v Sýrii) kvôli chemickým zbraniam sa namiesto riešenia vojenskou intervenciou zaručilo Rusko, že znehodnotí všetky zásoby Sýrskych chemických zbraní. Vojenská intervencia by samozrejme v chorých hlavách mnohých šialencov podporila zbrojný priemysel v USA, ako aj zisky pre skupinu akcionárov. Títo však neustále zabúdajú, že každý ich dolár do vrecka mohol znamenať smrť jedného, alebo viacerých ľudí, prípadne zničenie dôležitých infraštruktúr pre život ako sú zásoby pitnej vody, sklady zrna a podobne. Týmto vypatlaným hlavám treba nechať zažiť to, čo nechávajú oni žiť iným a vojaci by sa mali konečne na oboch stranách postaviť zoči voči, zložiť zbrane, zahrať si napríklad kriket, alebo futbal ako to údajne dialo na fronte aj počas 2 svetovej vojny medzi nemeckými a anglickými vojakmi (neoverená správa).
Odvtedy vládol v tejto provincii relatívny pokoj, ktorý do veľkej miery ovládali džihádistické skupiny vrátane Hayat Tahrir al-Sham [HTS] a Tanzim Hurras ad-Din. Turecko súčasne verbovalo (a zdá sa, že stále verbuje) bojovníkov z ozbrojených skupín, ktoré podporuje, a potom ich poslalo do Líbye a nedávno do Náhorného Karabachu, dejiska konfliktu medzi Azerbajdžanom (podporovaným Ankarou) a Arménskom.
V Líbyi sa títo sýrski žoldnieri stavajú proti ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner. A ich účasť v Náhornom Karabachu stavia Moskvu do rozpakov kvôli jej obranným dohodám s Jerevanom a dobrým vzťahom s Baku.
Rusko sa rozhodlo 26. októbra poslať správu tureckej strane. Išlo o doporučené balíčky v kovových obaloch a boli tak presné, že by jeden povedal, že každý z nich bol pilotovaný. Každý balíček, a bolo ich niekoľko niesol zmes, ktorá spôsobí za istých okolností výbuch. Tak sa aj stalo a podľa správ po náletoch, ktoré si vyžiadali 78 obetí na životoch a okolo 100 zranených, bolo zjavné, že Ruskí poštári sa zamerali na výcvikový tábor protureckej ozbrojenej skupiny Faylaq al-Sham.
Cieľový tábor sa nachádza v regióne Jabal al-Douayli, na severe provincie Idleb, blízko tureckých hraníc. Podľa Sýrskeho observatória pre ľudské práva tieto útoky uskutočnili ruské vzdušné sily. Potvrdil to Seif al-Raad, hovorca Frontu národného oslobodenia, povstaleckej koalície, ku ktorej je pridružený Faylaq al-Sham. Moskva však o nálete v čase vzniku tejto správy ešte nevydala oficiálne vyhlásenie.
Podľa agentúry AFP (Agence France-Presse), ako napísal Nicholas Heras, analytik Inštitútu pre štúdium vojny, chcelo Rusko vyslať správu Turecku. Za pripomienku stojí tiež, že tieto dve krajiny podporujú súperiace tábory v Líbyi a Náhornom Karabachu.
Týmto všetkým Rusko ukazuje, že môže zasiahnuť pomocné sily z Ankary, kedy a koľko chce, ak sa Turecko nebude podieľať na ukončení vojenských aktivít smerujúcich proti ruským záujmom ako v Líbyi, v Sýrii, tak aj v Náhornom Karabachu.
