Severná Kórea, 12.október 2020 (AM) – Severná Kórea predstavuje k 75. výročiu celú radu nových obrnených vozidiel. Severokórejské armády mali vždy povesť, že boli vybavené zastaraným vybavením. A inventúra jej obrnenej flotily, ktorá je založená hlavne na sovietskych a čínskych produkciách zo 60. a 70. rokov a Severokórejskí inžinieri dokázali z neho vyťažiť maximum.
Video celej slávnostnej prehliadky :
Z týchto platforiem v modernizovaných verziách vyrábaných lokálne vznikol tank Pokpung-ho odvodený z T-62, alebo obrnený transportér M-2010 odvodený z BTR-80. Ale na vojenskej prehliadke pri príležitosti 75. výročia vytvorenia Severokórejskej ľudovej republiky Pchjongjang prekvapil mnohých pozorovateľov tým, že predstavil novú generáciu ako brnenia, tak aj vybavenia, ktoré sú stále len málo známe. Malo by ísť, aspoň podľa vzhľadu, o podobné technológie porovnateľné s najmodernejšími obrnenými vozidlami ruského, čínskeho prípadne aj polo-spiaceho západného priemyslu.
Je potrebné povedať, že táto vojenská prehliadka sa niesla v znamení veľkoleposti udalosti kvôli ktorej bola zorganizovaná. Svojou veľkosťou a pompéznosťou v ničom nezaostávala za Čínskou vojenskou prehliadkou zorganizovanou pri príležitosti 75 rokov vzniku Ľudovo osloboditeľskej armády.
Severná Kórea mala príležitosť predstaviť verejnosti nové vybavenie a okrem toho sa severokórejská prehliadka konala v noci, čo dodávalo znateľný dramatický rozmer a umocňovalo to opakované prekvapenia týkajúce sa nového vybavenia, ktoré ju tvorilo, zatiaľ čo medzinárodná komunikácia okolo podujatia sa znížila na minimum. Napriek tomu, že udalosť vysielala severokórejská medzinárodná verejná stanica prístupná na internete, jej oznámenie bolo zverejnené iba niekoľko hodín pred jej uskutočnením.
Prehliadke okamžite udala tón udalosť, ktorá zaskočila mnohých, keď sa po tradičných prehliadkach vojenských kapiel a mnohých jednotiek dokonale vyrovnaných na námestí Kim Ir-Sunga predstavil nový bojový tank, aký sa tu ešte nikdy predtým nevidel a ktorého klasifikácia a ani jeho parametre nie sú v súčasnosti známe. Na rozdiel od predchádzajúcich modelov, ktoré používala Severokórejská ľudová armáda, tento tank vizuálne predstavuje mnoho atribútov tankov novej generácie, pričom má viditeľne kompozitné pancierovanie vzhľadom na hranaté tvary veže a pokročilé zbrane, ako napríklad (pri tanku samozrejmosťou) kanón kalibru (pravdepodobne 125 mm, ako posledné exportné verzie Pokpung-Ho), guľomet na veži, ako aj raketometný modul vyzbrojený 2 protitankovými raketami pripomínajúcimi raketu Bulsae-3, miestna kópia ruského Kornet-E.
Originálny je aj podvozok, ktorý je založený na 7 nosných kolesách, a nie na 6, ako je to v Severnej Kórei tradičné, čo je vlastnosť, ktorá sa najčastejšie nachádza iba na najmodernejších ťažkých tankoch, ako sú napríklad Abrams M1, Leopard 2 alebo T-14 Armata. Tiež sa zdá, že rovnako ako u T-14 je prvé koleso posunuté trochu viac do predu a necháva akoby väčší priestor s ďalším kolesom a že ochranná a ventilačná mriežka chráni zadnú časť obrneného vozidla, čo posilňuje podobnosť s posledným Ruským výrobkom. Poloha posádky veže počas prehliadky a poloha senzorov a optiky však prezrádzajú, že nový severokórejský tank neprevzal jednu z hlavných čŕt Armaty, konkrétne svoju automatizovanú vežu. Ale ťažko si predstaviť, že by Rusko dotovalo Armatou práve Severnú Kóreu, keď nemá dosť prostriedkov, aby vybavili Armatou najskôr vlastné prápory. Ale súčasne potreba udržať Severnú Kóreu pri živote s režimom Kim-Jong Un, je pre Moskvu aj Čínu dôležité, takže možno nejaká hlbšia kooperácia je vysoko pravdepodobná. Ako je však vidieť, Severná Kórea poskočila zrazu o jednu, možno 2 generácie, aspoň čo sa týka prezentovaných zbraní, dopredu.
Tento nový tank nebol jediným prekvapením prehliadky, pretože hneď potom, čo bolo predstavené nové obrnené vozidlo so 4 nápravami, vybavené vežou vyzbrojenou kanónom veľkého kalibru, opäť možno s 125 mm, alebo 115 mm ako u prvých verzií z Pokpung-Ho. Toto neznáme obrnené vozidlo má, aspoň na pohľad, vlastnosti stíhača tankov, pričom jeho dlhá hlaveň je s najväčšou pravdepodobnosťou určená na streľbu perforačnej munície. Počas tejto prehliadky sa ešte predstavili ďalšie dve protitankové obrnené vozidlá vybavené protitankovými raketami dlhého doletu, pravdepodobne nový M-2018, ktorý je stále veľmi málo zdokumentovaný. Druhý sa javí ako predĺžená 6 × 6, ktorá je sama kópiou sovietskeho BRDM.
Delostrelectvo predstavilo svoju novú verziu samohybnej zbrane so zrejmým príbuzenstvom k ruskej 2S19M2 Msta, ako aj niekoľko striedavo namontovaných systémov odpaľovania rakiet KN-25 s veľmi dlhým doletom (na TEL (Transport Erector Launcher, alebo raketové transportné a palebné vozidlo) so 4 nápravami so 4, alebo 5 raketami a pásovou verziou s 11 kolesami prevážajúcimi 6 rakiet. KN-25 je balistická raketa krátkeho doletu, ktorá môže zasiahnuť ciele vzdialené 380 km. Okrem odhadovanej dĺžky 8,6 m a predpokladaného priemeru 600 mm nie je známy presný výkon systému vrátane jeho navádzacieho systému a ani hlavice. Ale vzhľadom na úzke väzby medzi teheránskym balistickým programom a Pchjongjangom a pozoruhodnú presnosť zaznamenanú pri streľbách pri použití Iránskych rakiet sa zdá, že prezentované rakety majú rovnakú presnosť ako tie Iránske.
Protilietadlovú obranu predstavoval nový protilietadlový systém silne pripomínajúci čínsky FT-2000. Najpokročilejším protilietadlovým systémom implementovaným severokórejským letectvom, ktoré má tiež na starosti protilietadlovú obranu, bol doteraz KN-06, systém veľmi inšpirovaný prvými Ruskými verziami S- 300, ktorých odhadovaný maximálny dosah je 150 km. Tentokrát podobnosť s čínskym FT-2000 / HQ-9, najmä pokiaľ ide o TEL a akvizičný radar vizuálne veľmi blízky HT-233, ktorý je sám odvodený od sovietskeho modelu 30N6E, umožňuje uvažovať o rozšírenom dosahu na 200 až 250 km. Systém má s istotou aj lepší celkový výkon ako KN-06.
Prehliadku nakoniec zakončili predstavením 3 strategických zbraní
Medzikontinentálnej balistickej rakety Hwasong-15 s odhadovaným doletom 8 500 až 13 000 km a schopnej niesť možno viac jadrových hlavíc na svojom charakteristickom nosiči.
Raketu prezentujúcu charakteristiky balistickej srely odpaľovanej z ponorky, ktorou by mohol byť Pukkuksong-3, alebo KN-26, ktoré vykonali prvý test v roku 2019.
A nakoniec nová, neznáma medzikontinentálna balistická strela, ktorá je obzvlášť impozantná a ktorú niesol nosič s 11 nápravami. Rozmery prezentovanej rakety ju môžu zaradiť skôr do kategórie stredných, alebo ťažkých vesmírnych odpaľovačov, ako do ICBM (inter continental ballistic missile). Avšak nosič nenecháva na pochybách o jej určení.
Jedna vec je istá. Na konci tejto prehliadky budú mať analytické a spravodajské agentúry o čom písať počas niekoľkých týždňov, v snahe presnejšie posúdiť vlastnosti týchto nových zariadení a vplyv ich uvedenia do prevádzky na súčasný stav na Kórejskom polostrove. Malo by sa však pamätať na to, že predloženie jedného, alebo viacerých prvkov vybavenia počas vojenskej prehliadky neznamená, že uvedené vybavenie je skutočne v prevádzke, dokonca ani to, že to bude vo veľmi blízkej budúcnosti. Pamätajme v tejto súvislosti, že napríklad predstavenie T-14 a T-15 Armata bolo uskutočnené 9. mája 2015 a že o 6 rokov neskôr nie je sú ešte v prevádzke v ruských operačných jednotkách.
Komunikačné ciele režimu Kim Čung-Un však boli pravdepodobne úspešné a Západ, najmä USA, Južná Kórea a Japonsko, bude musieť teraz zjavne čeliť protivníkovi s nepoznanými vojenskými a strategickými kapacitami, čím sa Severokórejský vodca dostal do budúcich rokovaní do priaznivejšej pozície. Od svojho nástupu k moci bol zjavne schopný vniesť novú technologickú dynamiku a vyššie ambície pre armády aj pre severokórejský obranný priemysel, a to aj v oblasti strategických zbraní.
Jedna vec je istá, Severná Kórea už nie je taká aká bola pred niekoľkými rokmi. Je zjavne plne závislá na podpore Pekingu, bez ktorej by len ťažko prežila. Aj keď bude Pchjongjang naďalej hýčkať svojho suseda a komunistického priateľa, krajina očividne robí všetko pre to, aby mohla zabezpečiť úplnú autonómiu pre svoju vlastnú obranu, to znamená ochranu existujúceho režimu.
Kim-Jong Un bol vytrvalý vo vývoji svojej jadrovej rakety. Tá zaručila jeho štátu nenapadnuteľnosť a teda ďalší život podľa vlastných predstáv a hlavne možností, ktoré má Severokórejský štát vzhľadom na sankcie, ktorých ťarcha je obrovská. Sused ako Čína je dobrý sused s podobnými hodnotami a preto je ich pomoc zjavná. Kim Jong Un vôbec nie je žiadny šialenec ako ho často krát prezentujú. Jeho metódy riadenia štátu nie sú porovnateľné s tými, ktoré zažívame my dnes. Rúšky rozhodne neboli vidieť na oslavách.
Ďalší dôležitý bod je sa mi javí skutočnosť, že Severná Kórea dokázala udržať v maximálnej tajnosti ich vojenský program. Psychologický efekt je pre nepriateľa veľmi nepríjemný, lebo nevie presne s čím má do činenia v prípade konfliktu. Ťažko predpokladať, že by Severná Kórea dokázala sama prevalcovať južného brata, ale rozhodne ani južný brat by to nemal jednoduché ak by zvolili vojenskú inváziu.
Je veľmi dôležité, aby sa proti americká koalícia rozrástla a dokázala zastaviť to ich šialenstvo, ktorým terorizujú celý svet, teda ten, ktorý sa nechá a dokonca má svojich poslušných mopslíkov vo vládach. Jej hlavní aktéri sú pravdepodobne Rusko a Čína, ku ktorej sa pridal Irán a Venezuela s Kubou. Pakistan prizerá z diaľky a Turecko zneužíva svoje postavenie, pretože Američania si ho chcú udržať v NATO a Rusi ho pomaly lákajú na svoju stranu. Kto bude ďalší? Možno Bielorusko, alebo Vatikán?
Článok ukončím tak, že želám Severokórejskému ľudu pokojný život v mieri, bez humanitárneho bombardovania, alebo výbušných hamburgerov zhadzovaných z plznúcich orlích krídel. A režim nech si zmenia sami, ak sa tak rozhodnú, alebo keď sa rozhodne ho zmeniť ich líder.
Adam Riečanský
