Macron zatlačil: Gréci urýchľujú nákup francúzskych stíhačiek Rafale
Grécko, 4. september 2020 (AM) – Francúzska reakcia na Grécko Turecký problém pomohla Grékom prehodnotiť záujem o kúpu Rafale, ktorá ešte pred časom bola zmrazená kvôli ekonomickým dôvodom. Ako sa zdá, Turci pomohli Francúzom rozmraziť túto už dávnejšiu dohodu medzi Aténami a Parížom. Lenže ako sa zdá, Francúzske odhodlanie vložiť sa do konfliktu je omnoho väčšie ako sa spočiatku zdalo. Táto karta veľmi nahráva otepleniu vzťahov s Aténami a vyzerá to tak, že Emmanuel Macron a prvý Grécky minister Kyriakos Mitsotakis sa rozhodli ísť rýchlo a ešte ďalej v oblasti vojenskej spolupráce medzi krajinami a zabránili spoločne cestu Turecku v Stredozemnom mori. Ak budú dodržané dátumy, tak 10 septembra sa obaja predstavitelia stretnú, aby podpísali spoločnú dohodu a súčasne nákup Francúzskych stíhačiek. Popri tom je možné, že Gréci podpíšu aj objednávku na 2 fregaty FDI (frégate de défense et d’intervetion), ktoré boli až doposiaľ odstavené.
Obe hlavy štátov sa v skutočnosti rozhodli, že sa budú priamo zaoberať týmito dohodami, ktoré pre obe krajiny nadobudli strategický rozmer. Na gréckej strane je to nadšenie, pretože je potrebné v extrémne krátkom čase získať súhlas všetkých ministerstiev, ktorých sa takéto akvizície týkajú, ako aj Parlamentu. Počet stretnutí s francúzskymi predstaviteľmi ministerstva obrany a DGA, ako aj s priemyselníkmi, ktorých sa spis týka, sa v posledných dňoch zvyšuje, aby bolo možné včas predložiť kompletný spis štátnym orgánom na potvrdenie toho, čo by podľa špecializovanej gréckej tlače bolo najdôležitejšou vecou v prospech obranných schopností Grécka od 1974.
Niektoré zdroje naznačujú, že 10 nových zariadení, ktoré potenciálne získa Grécko, by mohlo byť prevzatých z flotily zariadení určených pre Egypt s cieľom urýchliť termíny.
Na francúzskej strane by sa tejto záležitosti ujal sám prezident Emmanuel Macron, najmä pokiaľ ide o rozpočtové aspekty, čo by umožnilo, zdá sa, uzavrieť pevné dohody s Aténami. Teda 18 alebo 20 Rafale, ktoré získalo Grécko, by sa predalo za zhruba 1 miliardu euro, čo je obzvlášť nízka cena, aj keď vezmeme do úvahy 8 už používaných lietadiel, ktoré Francúzsko bezplatne darovalo.
Všetok výcvik gréckych pilotov a pozemných tímov bude uskutočňovaný vzdušnými silami a prípadne námorným letectvom nasadeným na mieste v Grécku na základe Zmluvy o obrane, s cieľom umožniť rýchly nástup gréckej letky do služby.
Informácie týkajúce sa možného návratu fregát Belh@rra do francúzsko-gréckych rokovaní, sú veľmi strohé. Môžeme však očakávať, že rovnako ako v prípade Rafale, zásah prezidenta môže výrazne ovplyvniť požiadavky Grécka a vytvoriť primeraný tlak na francúzskeho výrobcu na vytvorenie zvládnuteľnej ceny pre Grécko. Prezidenti môžu poslúžiť aj na podobné účely. Škoda len, že sa neangažuje, konkrétne Macron aj v otázke veľkej sociálnej krízy vo Francúzsku, ktorá vyústila do niekoľko ročných kontinuálnych demonštrácii “Žltých viest”. Toto hnutie bolo udusené rúškami a korona výmyslom. Pokiaľ však ide o vojnu, vždy sa nájdu prostriedky aj v prázdnej kase.
Ako sme už diskutovali v predchádzajúcom článku, v ktorom sa hovorí o použitom Rafale pre Grécko, pokles konečnej ceny, či už je to zmluva o Rafale alebo 2 fregaty Belh@rra, neznamená žiadne obmedzenia rozpočtu francúzskeho štátu, alebo daňových poplatníkov. Tejto téme sa podrobne venovala v roku 2018 štúdia zameraná na aplikáciu modelu „Socle Défense“ na Grécko, ktorá bola výsledkom spolupráce s volebnou komisiou obrany strany Nová demokracia. Daňové a sociálne príjmy (ktoré sa priamo vzťahujú na štátny rozpočet, ktorý každoročne kompenzuje sociálne deficity) spojené s plnením vývozných zmlúv, vo veľkej miere kompenzujú účasť štátu, či už je to priame, alebo tu, vyvolané darovaním použitých lietadiel letectva, ktoré budú nahradené novými.
Je preto príjemné vedieť, že daňový poplatník vo Francúzsku nebude dotovať aj Grécku stranu v prípade konfliktu, ale len svoju stranu, ktorej nasadenie by stálo stovky tisíc euro denne, ak nie viac. (pozn. redaktora: Boh vojny je v skutku silný vyjednávač a nehľadí na hladné krky ani vo Francúzsku kde je denne približne 24-27 samovrážd a z nich sú mnohé zo sociálnych dôvodov).
Takže sme svedkami toho, ako rýchlo sa dajú aj tak komplexné záležitosti ako je obrana záujmov tých bohatých dojednať. Priemyselná spolupráca, ktorá ako sa zdá sa urýchlene začne na podnet samotných hláv štátov. Ide o jedinečný jav (aspoň v novodobej histórii), navyše v časoch napätia, akým dnes čelí Európska únia, Euro a samotné Grécko.
Aj keď je pravdepodobné, že niektoré štáty budú hľadieť na túto bilaterálnu iniciatívu veľmi kriticky (Nemecko), najmä na jej potenciálne dôsledky na vzťahy medzi Európskou úniou a Ankarou, je tiež možné, že iné krajiny EÚ, ktoré sú závislé na pomoci v otázke obrany ako napríklad Pobaltské štáty, Fínsko, alebo krajiny hraničiace s Čiernym morom: Tiež to môže pomôcť aj ovplyvniť časť európskej verejnej mienky, ktorá to bude považovať za očakávanú obrannú reakciu.
Aj keď má Francúzsko v skutočnosti iba obmedzené konvenčné prostriedky, odhodlanie hlavy štátu ísť po boku svojho gréckeho spojenca by mohol byť vnímaný ako schpnosť Francúzska ponúknuť všetky svoje odstrašujúce prostriedky na ochranu spojenca.Francúzi majú tiež záujem o vytvorenie Európskej obrany a to nad rámec NATO. A toto by mohlo byť dobrým vzorom, alebo signálom všetkým skeptikom myšlienky spoločnej európskej armády. Ale ako tiež vieme, nie je spojenec ako spojenec a preto patričná miera skepsy je potrebná ako na Ruské ťaženia, tak aj a dovolím si povedať ťaženia štátov NATO a EU proti Rusku, alebo Číne či Iránu a podobne.
Celé toto divadlo sa mi javí ako využitie kritickej situácie zo strany Francúzska na pomoc Grékom, lebo Francúzi mali pred časom vážny problém s Tureckom keď ich Turecké vojenské lode ožiarili so zameriavacím radarom čo je posledná etapa pred paľbou a je charakterizovaná ako vojnový akt. A to len preto, lebo Francúzi plnili misiu “IRINI”, ktorej úlohou bolo kontrolovať dodržiavanie embarga na zbrane do Líbye. Turci si to však vysvetlili po svojom a loď naloženú zbraňami sprevádzali s vojenskou ochranou. Nato Francúzi vystúpili z misie nakoľko sa nikto nepridal na ich stranu. Následne Turci urobili prešľap a opäť rozzúrili Grékov. A preto je možné, že Francúzi to využili ako možný revanš proti Turecku, lebo takto získali okamžite spojenca. My sa môžeme len dohadovať. Elity robia kroky, ktorým nemusíme vždy hneď rozumieť. Možno ide len o skrytú záchranu Grónskeho ľadovca, alebo Ruského permafrostu…
