Be-200: ruské lietadlo pre Sergeja Šojgua i Grétu Thunbergovú

Sme zvyknutí na to, že sa nové zbrane tradične ukazujú na hlavnej vojenskej prehliadke Ruska – na Červenom námestí v Moskve. Tento rok bola ale prehliadka Víťazstva presunutá kvôli koronavírusu na 24. júna, a táto správa prehlušila vyhlásenie ministra obrany Ruskej Federácie Sergeja Šojgu o tom, že na hlavnej prehliadke vojenského námorníctva v Petrohrade, ktorá sa bude konať 26. júla, bude ukázaná protiponorková verzia obojživelného lietadla Be -200 Altair.

A pritom ide o unikátny stroj. Môže totiž vyhovovať ako vojakom, tak i napríklad Gréte (škoda, že nemá lietadlá rada). Be-200 je multiplatformou, ktorá môže pristávať na vode a na tvrdom povrchu, zachraňovať ľudí i starať sa o životné prostredie: hasiť lesné požiare (tým je hlavne známy), rozptyľovať reagenty v mrakoch a vyvolávať zrážky, a okrem toho, ako o tom hovoril svojho času šéf akciovej spoločnosti IL Jurij Grudinin, prerokúva sa aj otázka využitia tohto lietadla k likvidácii naftových škvŕn na vodojemoch. A teraz môže Be-200 tiež ničiť ponorky, ak je to nutné. O tom, že lietadlo bude mať takú možnosť, hovorili vo vojensko-námorných silách ešte v roku 2015 – a teraz nás čaká premiéra.

Rozhodnutie o vytvorení zjednodušenej civilnej varianty vojenského obojživelného lietadla A-40 Albatros prijala ruská vláda v roku 1992. Bola tým poverená Berijevova konštrukčná kancelária, v ktorej boli v sovietskej dobe úspešne vyvinuté také lietadlá, ako je lietajúci čln Be-10, obojživelné lietadlo BE- 12 alebo už spomínaný A-40. Montáž prvých Be-200 sa začala na začiatku 90. rokov a prvý let nového lietadla sa konal v roku 1998. Od roku 2000 sa vyrába Be-200 sériovo v požiarnej a záchrannej variante.

Trup Be-200 má tvar rýchleho člna – klzáku. To je nutné pre zaistenie bezpečného kontaktu s vodnou hladinou pri rýchlosti okolo 200 km / h. Pristátie takéhoto lietadla na vlniacim sa mori má samozrejme svoje zvláštnosti. Avšak Be-200 môže vzlietať a pristávať na mori, riekach a jazerách pri hĺbke najmenej 2,6 metra a výškou vlny až 1,2 metra (3 stupne), a pritom ako pre vzlet, tak aj pre pristátie potrebuje “dráhu” dlhú maximálne 1300 metrov. Be-200 môže teda dopraviť náklad s hmotnosťou niekoľkých ton na akékoľvek miesto, kde je vhodný vodojem – stredne veľká rieka alebo jazero. Pri hasení požiarov môže lietadlo samostatne v režime kĺzania nabrať až 12 kubíkov vody a potom ich zhodiť na ohnisko požiaru “mierenou ranou”. Palivo mu stačí, aby pracovalo v takomto režime nepretržite 6 hodín.

Lietadlo bolo od samého počiatku projektované v súlade s medzinárodnými leteckými normami – predpokladalo sa, že bude vo svete veľmi populárne. Lietadlá Be-200 sa používali pri hasení lesných požiarov v Portugalsku, Izraeli, Srbsku a Grécku. Prejavujú o ne záujem v Indonézii aj latinskoamerických krajinách a kupujú ich v USA. Samozrejme aj v samotnom Rusku sa stalo toto lietadlo nenahraditeľným . A to práve v čase, keď Sergej Šojgu riadil po dobu 18 rokov Ministerstvo pre výnimočné situácie RF.

Civilné Be-200 sa neustále modernizuje. Lietadlá vyrobené po roku 2011 sú vybavené najmodernejším pilotážnym a navigačným komplexom ARIA-200. Vďaka modernému zariadeniu kabíny sa na LCD paneloch zobrazujú informácie o parametroch letu a stave všetkých palubných systémov, a tiež vizuálne údaje o okolí, napríklad v podmienkach zlej viditeľnosti.

Zachytí a zničí ponorku

Nie je nič divného na tom, že o toto lietadlo prejavili záujem vo vojenskom námorníctve. Pri plnení pátracích operácií na mori možnosti tohto obojživelného lietadla vojenskému námorníctvu plne vyhovujú vďaka veľkej rýchlosti a dostatočnej nosnosti (až 7,5 tony, čiže 64 ľudí). Pre plnenie protiponorkových a hliadkových úloh je toto lietadlo tiež vhodné, pretože môže počas jedného letu prehliadnuť najmenej 15 tisíc kilometrov štvorcových morskej hladiny. Môže pritom pracovať so zhadzovaným hydroakustickými bójami pre zachytenie ponoriek a pre ich likvidáciu užívať napríklad samonavádzacie protiponorkové strely APR-2 Jastreb-M alebo torpéda APR-3 Orol-M.

Be-200 môže pracovať ako samostatne, tak aj spoločne s hladinovými loďami. Myslím si, že obojživelník sa bude cítiť lepšie chránený v spojení so stíhačkami – napríklad Su-27 a Su-35 alebo MiG-31. Zostáva otázka, či nahradí toto lietadlo iné protiponorkové lietadlá ruských ozbrojených síl, teda Il-28 a Tu-142, a tiež svoju “príbuznú” – obojživelnú Be-12 Čajka, alebo bude pôsobiť s nimi v komplexe.

Na jednej strane sa spomínané lietadlá vyrábali v 60. až 80. rokoch minulého storočia a nehľadiac na modernizáciu problém nehospodárnej prevádzky a opotrebenia zostáva. Na druhej strane vo verejných zdrojoch nebola zatiaľ správa o tom, že Be-200 prevezme úlohu hlavného vzdušného bojovníka s ponorkami. Počkajme. V každom prípade bude úlohou podobného lietadla predovšetkým zaistenie bezpečnosti oblastí hliadkovania strategických jadrových ponoriek RF v Severnom ľadovom a Tichom oceáne. A takéto posilnenie protiponorkových síl vojenského námorníctva zvýši nesporne spoľahlivosť možného odvetného útoku námornej zložky jadrových síl Ruska.

Dmitrij Kornev