© ausa
Aktuality, Bezpečnosť,

VOJENSKÁ REFORMA – ZÁMERY A REALITY šiesta časť

 


Reformované centrálne orgány velenia a riadenia

Ministerstvo obrany

Jeden z kľúčových faktorov vojenskej reformy bude (pozn. písané začiatkom roka 2020) predstavovať rozsah pôsobnosti hlavných funkcionárov ministerstva obrany: ministra, štátneho tajomníka, náčelníka GŠ a funkcionárov ministerstva a generálneho štábu tak vojenskej súčasti centrálneho orgánu, ako aj vo vzťahu k ústavným orgánom a vo vzťahu k hlavným druhom vojsk. Pred vymedzením optimálneho modelu pôsobnosti náčelníka GŠ si definujme členenie ministerstva obrany. Samotné ministerstvo by sa optimálne mohlo deliť na tri zložky:

  1. ministrova zložka, zložená z prevažne civilného Úradu ministra s organizačno-administratívnymi právomocami, z Inšpekcie ministra s kontrolno-revíznymi právomocami, z Obranného spravodajstva s informačnou a ochrannou funkciou,

  2. vojenská zložka, riadená náčelníkom GŠ, pôsobiacim vo funkcii prvého vojenského poradcu všetkých hlavných ústavných činiteľov (prezidenta, predsedu vlády, predsedu parlamentu a ministra obrany). V podriadenosti NGŠ by mali byť všetky rozhodujúce centrálne vojenské zložky,

  3. civilná zložka, riadená rozhodujúcim civilným funkcionárom, ktorým je štátny tajomník ministerstva obrany, pôsobiacim vo funkcii rozhodujúceho politicko-vojenského poradcu všetkých ústavných činiteľov. Zodpovednosť za všetky legislatívne, ekonomické a akvizičné zložky, ktoré by mali mať prevažne civilný charakter, vrátane zložky pre zahraničnú spoluprácu. (Pozn. tu sa analýza mýlila, pretože ŠT MO nič neriadil, oveľa väčšie zodpovednosti mali vtedajší vedúci úradu MO a generálni riaditelia sekcií.)

Centrálne riadené vojenské telesá

Trvalou achilovou pätou post-komunistických armád je vytváranie rôznych duplicitných a zastrešovacích prvkov priamo riadených centrálnymi orgánmi. Ide často o taktické formácie, bez ohľadu na strategický dosah výsledkov ich činnosti. Všetky vojenské taktické formácie a jednotky by sa v reformovanej armáde mali dostať do podriadenosti dvoch operačných veliteľov (VPS a VVS). V podriadenosti jednotlivých prvkov centrálnych orgánov by takto zostali len úrady a zariadenia, napríklad vojenské nemocnice, topografický ústav, výskumné ústavy, atď. Prepodriadenie vojenských akadémií a ostatných výcvikových zariadení si vyžaduje dôkladnú analýzu a diskusiu. V zásade treba prehodnotiť celý systém výcviku a prípravy jednotlivých kategórií vojakov. Postavenie vojenských opravárskych závodov si pravdepodobne vyžiada rozsiahlejšie politické diskusie, ale asi najpravdepodobnejším variantom bude kombinácia podriadenosti pod centrálnu zložku, privatizácie a podriadenosti pod operačné zložky ako súčasť taktických formácií. Z hľadiska súčasných priamo riadených vojenských telies treba prehodnotiť optimálny variant a v zásade je možné brať do úvahy nasledujúce úvahy:

  • Treba prehodnotiť operačnú hodnotu niektorých tradičných prvkov operačnej zostavy a o ďalšom osude rozhodnúť bez emocionálnych kritérií. Prípad raketového delestroleckého pluku je v tomto kontexte signifikantný najmä z hľadiska jeho potenciálnej hodnoty v potenciálnom konflikte a z hľadiska celoživotných nákladov na jeho prevádzku. Podobným kritickým okom sa treba pozrieť na ostatné špecifické prvky, vrátane potrebnosti železničných vojsk, potrubnej dopravy atď.

  • Velitelia druhov síl nemusia disponovať vlastnými prvkami celého spektra operačných spôsobilostí, ale si ich môžu navzájom poskytovať tak, ako je to bežne zaužívané v ozbrojených silách vyspelých priemyselných krajín. Najoptimálnejšieho nositeľa konkrétnych operačných spôsobilostí treba vytipovať na základe dôkladnej analýzy možností a predpokladov. Táto zásada vyplýva aj z možného charakteru budúcich operácií, ktorý bude s vysokou pravdepodobnosťou viaczložkový a pre obmedzené koaličné zoskupenie aj mnohonárodný.

Zodpovednosť veliteľa vzdušných a pozemných síl

Velitelia druhov síl v modeli, ktorý je popísaný vyššie, disponujú niekoľkonásobnou funkčnou zodpovednosťou, vymenovanou vyššie a v mieri disponujú plným velením nad všetkými pozemnými resp. vzdušnými prostriedkami. Okrem toho sa ich rozsah zodpovednosti dá zhrnúť takto: zodpovednosť za prípravu, metodické vedenie a výcvik svojich príslušníkov, vrátane predkladania požiadaviek a podielu na príprave učebných osnov akadémie a postgraduálnych kurzov; spracovávanie a po koordinácii s NGŠ predkladanie ministrovi rozpočtové požiadavky na plnenie stanoveného určenia; odborná garancia a konzultantstvo nákupu a modernizácie zbraňových systémov vo svojej pôsobnosti v súčinnosti s centrálnym akvizičným orgánom; formulácia a koordinácia požiadaviek na výskum a vývoj, podiel na vojskových skúškach zavádzaných zbraňových systémov vo svojej pôsobnosti; zodpovednosť za mobilizáciu a prípravu záloh v súlade s centrálnymi plánmi; správa vymedzeného materiálu a techniky v rámci svojej pôsobnosti; normotvorná funkcia, čiže zodpovednosť za prípravu príslušných odborných predpisov s výnimkou tých, ktoré sú v kompetencii spoločných zložiek.

V čase krízy sú pripravení formovať požadované veliteľstvá a zodpovedajú za prípravu jadra druhovej zložky spoločného hlavného miesta velenia, čím sa stávajú “zabezpečujúcimi veliteľmi” pre veliteľa “krízového” operačného zoskupenia. Treba brať do úvahy, že do funkcie takéhoto veliteľa môže byť za istých okolností vymenovaný aj samotný veliteľ pozemných resp. vzdušných síl. Samozrejme, popri tom majú velitelia pozemných resp. vzdušných síl svoje špecifické zodpovednosti a ich duplicita akýmkoľvek centrálnym orgánom spôsobuje komplikácie.

Prehodnotiť treba aj systém velenia v súlade s normami NATO. Na rozdiel od “tradičného” hlboko zakoreneného modelu, napríklad veliteľ vzdušných síl z titulu svojej funkcie operačného veliteľa velí prostredníctvom smerníc a direktív, pričom tzv. taktické velenie a riadenie prvkov “krízového” operačného zoskupenia deleguje na svojho náčelníka vzdušných operácií. Treba tiež brať do úvahy, že v tomto modeli centrálne zložky nedisponujú žiadnym orgánom, ani zložkami odborného dozoru nad veliteľom vzdušných síl a veliteľ pôsobí v úlohe zástupcu náčelníka GŠ spolu s veliteľom pozemných vojsk.

Jediným orgánom odborného dozoru v leteckej bezpečnosti je v rámci vymedzených právomocí nadrezortný orgán, čiže letecký úrad, ktorý disponuje integrálnou vojenskou zostavou. Hoci príslušníci vojenskej časti leteckého úradu budú ustanovovaní na návrh veliteľa vzdušných síl, v záujme zabezpečenia funkčnej nezávislosti štátneho odborného dozoru sa po ustanovení dostanú mimo personálnej právomoci svojho pôvodného zložkového veliteľa, podobne ako ďalšie centrálne inšpekčné orgány. (Pozn.: Stav sa zásadne zmenil a po radikálnej redukcii stavov sa na ministerstve vytvoril vojenský letecký úrad, násobne väčší v porovnaní so stavom pred 20 rokmi. Bol to krok v príkrom rozpore so zásadami reformy, schválili ho pod manipuláciou uniforiem nekvalifikovaní a na funkciu nepripravení civilní amatéri vo funkciách ministrov.)

Veľkosť a vzťahy centrálnych orgánov riadenia a velenia

Veľkosť centrálnych orgánov je ovplyvnená rozsahom právomocí, ktoré sú delegované na jednotlivé zložky. V zásade existujú nasledujúce spôsoby riešenia:

  1. integrované ministerstvo a generálny štáb, so samostatnými veliteľstvami druhov síl (ide o platný stav po čiastočnej reforme);

  2. integrované ministerstvo a generálny štáb s integrovanými veliteľstvami druhov síl;

  3. samostatné ministerstvo, generálny štáb a veliteľstvá druhov síl

V prípade logického uplatnenia modelu pôsobnosti náčelníka GŠ ako spoločného veliteľa obidvoch zložiek v mieri aj vo vojne, ktorý by bol najbližší k mentalite a tradíciám slovenskej vojenskej komunity, stále zostávajú dva varianty vzájomnej pôsobnosti generálneho štábu a veliteľstiev zložiek:

  1. centralizačný model, ktorý predstavuje súčasný stav, v ktorom pôsobia jednotlivé prvky generálneho štábu principiálne v nadriadenom postavení voči veliteľstvám druhov síl, so všetkými negatívami takejto centralizácie a duplicity velenia,

  2. decentralizačný, v ktorom velitelia druhov síl disponujú plnými právomocami za operačnú prípravu, plánovanie, výcvik, personálnu politiku (celého svojho personálu, aj tých vojakov, ktorí pôsobia v spoločných orgánoch) vrátane mobilizácie a predkladajú priamo ministrovi svoje rozpočtové kapitoly, za ktoré po schválení v plnej miere zodpovedajú.

Úloha a funkcie náčelníka GŠ

Decentralizačný model integrovaných centrálnych orgánov by predstavoval skutočný pokrok a zásadnú zmenu prístupu len za predpokladu, že budú uplatnené niektoré princípy vzájomných vzťahov a úlohy náčelníka GŠ. V decentralizovanom modeli by náčelník generálneho štábu plnil nasledujúce hlavné funkcie:

(1) Poradcovská – funkcia hlavného vojenského poradcu pre všetkých kľúčových ústavných činiteľov.

(2) Veliteľská – funkcia spoločného veliteľa slovenskej armády v čase krízy. V mieri túto funkciu vykonáva prostredníctvom veliteľov dvoch hlavných druhov síl.

(3) Plánovacia – zodpovednosť za prípravu strategických a logistických plánov, prostredníctvom náčelníka operácií zodpovednosť za prípravu operačných plánov obrany územia a súčinnostných operácií.

(4) Rozpočtová – zodpovednosť za predkladanie rozpočtových požiadaviek na zabezpečenie obrany a za koordináciu rozpočtových požiadaviek prvkov v priamej podriadenosti.

(5) Koordinačná a integračná – spočívajúca v koordinácii operácií a plánov dvoch hlavných druhov síl vo svojej podriadenosti a s prvkami ministerských štruktúr.

(6) Personalistická – odporúčanie návrhov menovania do generálskych funkcií a do vybraných vojenských funkcií v centrálnych prvkoch a ustanovovanie funkcionárov, ktorí nie sú v právomoci veliteľov druhov síl.

(7) Informačno-analytická – spočívajúca v zodpovednosti za analýzy vojenských ohrození a za zber a použitie informácií vojenského charakteru.

Rozhodujúci funkcionári GŠ

Citlivým problémom sa môže ukázať obsadenie najvyšších funkcionárov z hľadiska druhov síl a rozdelenie hodnostných úrovní kľúčových funkcií. Hodnosť náčelníka GŠ v menších armádach zodpovedá veľkosti armády a napríklad aj v Izraeli, ktorý je prakticky permanentne vo vojnovom stave je to funkcia trojhviezdičkového generála (podľa západoeurópskych modelov je to hodnosť generálporučíka). (Pozn.: pripomenutie tohto návrhu v procese neskoršej komplexnej reformy určite nemohlo byť prijaté samotným NGŠ a ašpirantmi na jeho náhradu vonkoncom pozitívne a autor myšlienky čelil rôznym formám pripomenutia, že prestrelil. Potvrdilo sa, že najväčším blokátorom skutočných hĺbkových reforiem je malosť ľudí vo veľkých funkciách.)

Problém zástupcov náčelníka GŠ môže spôsobiť prvú sériu konzervatívneho lobizmu, čo je indikátorom jeho významu pre formálne ukazovatele reformy. Existencia jediného prvého zástupcu NGŠ (vtedy nebola vylúčená ani rovnaká hodnosť trojhviezdičkového generála) predstavuje len čiastkové riešenie. Pri zohľadnení modelov rôznych armád rozvinutých priemyselných štátov sa ukazuje ako najoptimálnejší model, v ktorom majú charakter zástupcov náčelníka GŠ len títo kľúčoví funkcionári: dvaja velitelia druhov síl, náčelník spoločných operácií a náčelník strategického plánovania.

Týmto vzniká model šiestich kľúčových funkcií, ktorých obsadenie by malo byť paritne rozdelené medzi dva druhy síl. Veliteľom druhov síl príslušnosť k zložke vyplýva z funkcie. Samotný náčelník GŠ a jeho prvý zástupca by mali byť striedavo obsadzovaní vždy inou zložkou a rovnaký princíp by sa mal uplatniť v prípade ďalších dvoch funkcionárov. Prekážkou sa môže ukázať nielen tradícia totálnej dominancie pozemného vojska, ale tiež priepastný nepomer existujúcich generálov v prospech pozemného vojska. Podobný paritný princíp by sa mal presadiť pri obsadzovaní náčelníkov centrálnych služieb, zodpovedajúcich hodnostiam dvojhviezdičkových generálov. Presadenie uvedených zásad si vyžiada určité prípravné opatrenia, ale trend by mal byť nemenný.

Takýto prístup obsahuje v sebe aj praktické dôsledky súvisiace s rozvojom druhov síl. Žiadna armáda sa nevyhla fenoménu inklinácie rozhodujúcich funkcionárov spoločného orgánu k zložke svojho pôvodu. Pri asymetrickom rozdelení funkcií sa veľmi často stávalo, že jedna zložka sa rozvíjala na úkor druhej zložky bez ohľadu na dobové trendy vo vývoji vojnového umenia. V konečnom dôsledku tým trpela obranyschopnosť štátu vo svojom komplexe. Harmonizácia striedania “stráží” v uvedených funkciách a vstup všetkých kľúčových ústavných orgánov do výberového procesu ich menovania môže zmierniť závislosť uvedených funkcionárov od straníckej inklinácie a dobovej politickej moci, čomu sa nedokážu účinne vyhnúť ani v štátoch s dlhoročnými demokratickými tradíciami.

Pozn.: Ide o takmer doslovné znenie pôvodnej štúdie zo začiatku roka 2000, s malými poznámkami autora.

Pokračovanie v ďalšej časti

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., v čase vytvorenia štúdie bol autor náčelníkom Správy vzdušného prieskumu a elektronického boja na veliteľstve Vzdušných síl, pred absolvovaním Kráľovskej akadémie obranných štúdií bol náčelníkom Oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky 3. zboru LaPVO.

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov