Aktuality, História,

Tragický americký nálet na Prahu 14. februára 1945

---

 

Najväčšie kontroverzie doteraz stále vyvoláva druhý z celkovo troch amerických náletov na Prahu, ku ktorému došlo na Popolcovú stredu 14. februára 1945. Nielen preto, že išlo o jeden z početných vojnových omylov, ale predovšetkým preto, že čo do počtu ľudských obetí bol najtragickejší.

 

Tohto dňa americká 8. letecká armáda USAAF, operujúca zo základne vo Veľkej Británii, vyslala nad ciele na území nacistického Nemecka celkom štyri zväzy čítajúce dohromady 1377 bombardovacích a 962 stíhacích strojov. Ich cieľom boli železničný a cestný most v Wesel (smerovalo k nemu 84 strojov B-17), ďalej potom zriaďovacie stanice v Magdeburgu (375 lietadiel B-24), Saské Kamenici (457 B-17) a najsilnejšie zoskupenie mierilo k Drážďanom, kam na ochranu 316 stíhacích lietadiel P-51 Mustang bolo vyslaných 461 štvormotorových bombardovacích strojov B-17 Flying Fortress. Ich osádky mali pokračovať v diele skazy, ktoré už predošlej noci začalo 772 štvormotorových Lancasterovcov a Halifax britského Bomber Command RAF.

 

Zničenie saskej metropoly Drážďan vošlo do dejín, ale toho dňa bomby dopadali aj na rad českých miest. Zo zväzu, mieriaceho pôvodne k Drážďanom, totiž menšie skupiny strojov bombardovali Prahu, Záluží pri Moste, Duchcov a Plzeň, zo zväzu lietadiel s cieľom Chemnitz (Chemnitz) potom dopadali bomby aj na Cheb, Tachov či Karlovy Vary.

 

Kým bombardovanie väčšiny z uvedených západo – a severočeských lokalít, vtedy osídlených prevažne nemeckým obyvateľstvom, už v histórii zapadlo, nálet na Prahu predstavuje dodnes v historickej pamäti veľmi živú a traumatizujúcu epizódou 2. svetovej vojny.

 

Podľa amerických zdrojov na Prahu zaútočilo celkom 62 lietadiel B-17 Flying Fortress, patriacich do zostavy 398. a 91. bombardovacie skupiny, ktoré boli súčasťou 1. bombardovacej letky. Naleteli na Prahu od juhozápadu a len za niekoľko málo minút, od 12.25 do 12.34 hodín, sa z ich pumovnice na mesto vysypalo celkovo 152 ton bômb.

 

Škody na mestskej zástavbe boli vysoké …

Následky niekoľkominútového inferna boli tragické. S výnimkou ľahkého poškodenia Smíchovskej a Vršovickej stanice nebol zasiahnutý žiadny z vojensky dôležitých cieľov, ale prakticky výhradne husto obývané centrum mesta. Prvý pumy, ktorých cieľom bola evidentne smíchovská stanica, dopadli na rozhraní Smíchova, Radlíc a Jinonice. Najväčšia koncentrácia bômb však postihla pravobrežnú Prahu. Najviac bola postihnutá oblasť od Palackého mosta (vtedy Mozartovho) cez Karlovo námestie a Nové Mesto na Vinohrady, bomby zasiahli tiež časti Vršovic, Nuslí a Podolí.

 

Podľa mestskej štatistiky Archívu hl. m. Prahy bolo bombardovaním postihnutých viac ako dva a pol tisíc pražských domov, z toho 68 bolo úplne zničených, 88 veľmi ťažko poškodené, 168 ťažko poškodené a 2351 poškodené ľahko. V najhoršie postihnutých Vinohradoch nálet zrovnal so zemou 21 domov, 41 poškodil veľmi ťažko, 59 ťažko a 1037 ľahko. K tomu je nutné pripočítať ešte ľahké poškodenie kostola Sv. Ludmily. Na Novom Meste bolo 21 domov zničených úplne, 33 boli veľmi ťažko poškodené, 61 ťažko a 465 ľahko.

 

Zbombardovaniu neušla ani rada historicky cenných pamiatok. Patril k nim najmä klenot gotickej architektúry, benediktínsky Emauzský kláštor, založený Karlom IV. v roku 1347 v mieste, kde stál farský kostolík Sv. Kozmu a Damiána. K ďalším veľmi ťažko poškodeným patril známy barokový Faustov dom v južnej časti Karlovho námestia, preslávený z čias cisára Rudolfa II., Či Vinohradská synagóga. Bomby zasiahli tiež tri nemocničné objekty a zničili či ťažko poškodili približne 40 električkových vozidiel.

 

… počty ľudských obetí boli tragické

Najbolestnejšie boli ľudské straty. Podľa prvých súpisov, zhotovených 18. februára 1945, si útok na Prahu vyžiadal životy 413 ľudí, ďalších 1455 bolo zranených a 88 osôb zostalo nezvestných. Nešlo o konečné cifry, lebo boli postupom času spresňované. Nemecká správa z 23. februára hovorí už o 605 nájdených telách a o 1437 zranených, z toho 358 ťažko. Medzi identifikovanými mŕtvymi bolo aj 42 ríšskych Nemcov (z nich 27 slúžilo vo Wehrmachte, jeden pri Waffen SS a dve telá patrili sanitným pomocniciam u ríšskych ozbrojených zložiek) a medzi zranenými bolo ďalších 267 príslušníkov Wehrmachtu a iných nemeckých ozbrojených zložiek.

 

Definitívne čísla ľudských obetí náletu boli zverejnené až po skončení vojny. Vyšplhali sa na 701 mŕtvych a 1184 zranených osôb. Vyššia cifra mŕtvych a naopak trochu nižší počet zranených svedčí o tom, že pomerne značná časť zranených medzitým zomrela a že časť z nezvestných bola medzitým buď nájdená a identifikovaná, alebo úradne vyhlásená za mŕtvych. S tými poslednými súvisí aj objavenie pozostatkov 23 osôb, nájdených až v roku 1971 v pivnici domu č.p. 1254 na Vinohradskej triede (za vojny Schwerinova), vedľa Bia Illusion, kde sídlila známa firma údenára Emanuela Sirôtky.

 

V porovnaní s mnohými inými išlo v prípade Prahy o nálet relatívne malou bombovou tonážou. Napriek tomu bol počet strát civilistov veľmi vysoký. Dôvodov bolo viac. Pražania s leteckým bombardovanim doteraz priame skúsenosti nemali a s blížiacim sa koncom vojny sa časť z nich dokonca domnievala, že sa Praha cieľom spojeneckého letectva už nestane. K tomuto dojmu prispieval aj fakt, že napriek mnohým desiatkam leteckých poplachov v minulých mesiacoch k bombardovaniu skutočne nedošlo – s výnimkou útoku osamelého lietadla na Holešovickú elektráreň 15. novembra 1944. Časť Pražanov, opojená predchádzajúcimi neustálymi ovčími leteckými poplachy, teda hroziace nebezpečenstvo trochu podceňovala. Protiletecké kryty teda buď nevyhľadali, alebo tak urobili, až keď bolo neskoro. Navyše letecký poplach bol 14. februára z nepochopiteľných dôvodov vyhlásený pomerne neskoro, až päť minút pred dopadom prvých bômb. K bilancii vysokých strát pristúpil aj fakt, že ťažkým bombám neodolali ani niektoré protiletecké kryty. Napríklad ten na Karlovom námestí, ktorý bol plný ľudí, dostal priamy zásah s fatálnymi následkami.

 

Mechanizmus osudného omylu

Podľa analýzy amerických vojenských historikov došlo k zámene Prahy za Drážďany následkom navigačného omylu, spôsobeného sériou nepriaznivých okolností. Nad západnou Európou vtedy panovalo nepriaznivé počasie, vial silný severozápadný vietor a hustá oblačnosť sťažovala porovnávacie navigácie. V dôsledku toho už skoro po prelete Zuiderského jazera v Holandsku došlo k prvému odchýleniu 1. bombardovacieho wingu od pôvodného kurzu. Navyše po prelete Porúria vysadil palubný rádiolokátor hlavného navigátora, kapitána Harolda L. Browna, letiaceho v stroji podplukovníka Lewisa P. Ensign, veliteľa 398. bombardovacej skupiny, ktorý toho dňa viedol celý 1. bombardovacie wing (krídlo). Zblúdilý wing, resp. jeho väčšia časť pokračoval čoraz viac na juhovýchod a v priestore juhozápadne od Erfurtu bol od stanoveného kurzu odchýlený už o plných 120 kilometrov.

 

Za tejto situácie sa hlavný navigátor zväzu mohol orientovať len podľa hodiniek a porovnávacej navigácie podľa mapy, a to len čiastočne, keďže časť západnej Európy zakrývali mraky. Za takto nepriaznivého počasia musel hľadať akékoľvek orientačné body na zemi, ktoré by mu poskytli potvrdenie ich pozície. Preto sa orientoval podľa veľkých miest, tokov riek a rozloženie železničných tratí, ktoré by ho zaviedli k cieľu, ktorým bola drážďanská zoraďovacia stanica.

 

Priamy kurz k nemu mal nasadiť od tzv. Iniciačného bodu (Initial Point), ktorým bolo Zwickau, ležiace približne 90 km juhozápadne od Drážďan. V dôsledku onej predošlej odchýlky od stanoveného kurzu sa však v skutočnosti nachádzal zhruba v priestore Plzne, tj. Približne 80 km juhozápadne od Prahy. Tam sa už viditeľnosť zlepšovala a železničné trate podobne orientované ako v Sasku doviedli americký zväz k Prahe. Akonáhle vystresované osádky pod sebou uzreli veľké mesto, podobne prekrížené riečnym tokom, ako tomu bolo v Drážďanoch, bolo nešťastie dokonané. Prečo však bomby zhodili na mesto, ktoré bolo na rozdiel od Drážďan náletmi doteraz nedotknuté, zostáva otázkou, ktorá na svojej uspokojivé vysvetlenie ešte čaká …

Jiří Rajlich, VHU