Jak-28 a jeho miesto v sovietskom bojovom letectve
Jak-28, po kodifikácii NATO YAK 28 Brewer bolo sovietske nadzvukové reaktívne lietadlo, ktoré malo nahradiť starší sovietsky bombardér Il-28. Lietadlo vyrábali vojenské závody v Saratove, Irkutsku a Novosibirsku. Sovieti postavili v rokoch 1963 – 1971 až 1 180 lietadiel Jak-28, konštrukčne lietadlo vychádzalo z Jak-26. Dnes sa niekoľko historických Jak-28 nachádza okrem iného v expozícii 121 leteckého opravárenského závodu v Kubinke.
Prvý skúšobný let Jak 28 sa uskutočnil 5.3.1958. Lietadlo boko koncipované ako veľkosériový nadzvukový frontový bombardér, lietadlo však mohlo plniť aj iné úlohy (lietadlo rádioelektronického boja, výcvikové lietadlo, prieskumné lietadlo, prepadový stíhač). Jak 28 mohol na svojej palube niesť aj taktické jadrové zbrane.
So sériovo vyrábaným Jak-28B sa verejnosť mohla po prvý krát zoznámiť v roku 1961 na leteckom dni v Tušine. Od roku 1971 Sovieti vyrobili 1 180 lietadiel Jak -28 bol dvojmiestne lietadlo(pilot a navigátor), jednotlivé verzie sa od seba líšili, maximálna rýchlosť, ktorú mohli Jak-28 dosiahnuť bola 1 840 km/h, maximálny dostup 16 750 m a dolet 2 500 km. Prvé prototypy boli strieborné, neskôr sa používala zvrchu kamufláť, zo spodu modrá farba. Existovalo viacero modifikácii lietadla Jak.
Jak-28-1 prvý skúšobný prototyp s motorami R-11A-300. Koncepčne vychádzal z malosériového Jak-26. Prvý let v roku 1958, v záverečná správa z testovania lietadla nebola veľmi lichotivá, negatívne sa hodnotili v prvom rade nedostatočné motory. Jak-28-2 druhý skúšobný prototyp so silnejšími motormi R-11AF-300, koncepčne takisto vychádzal z Jak-26. Lietadlo testovali na leteckých základniach vo Vladimirovka a Achtubinsku, prototyp mal problémy s bombardovaní, vo výške 12000 metrov zlyhalo zameriavajúce zariadenia, Nasledoval tretí skúšobný prototyp Jak-28-3, kvôli porovnaniu výsledkov, prototyp Jak-28-3 ako jediný konštrukčný sovietsky bombardér dosahoval rýchlosť 1400 km vo výške 10 tisíc metrov, mohol niesť 1200 kg bômb.
Existovalo viacero modifikácii Jak-28, k najznámejším patrili:
Jak-28N – Lietadlo s dvoma motormi R-11F2-300, vyzbrojená 2 raketami CH-28. V roku 1967 bola táto modifikácia vyhodnotená ako neperspektívna. Lietadlo mohlo byť nasadené ako prepadová stíhačka.
Jak-28-80 lietadlo s motormi R-21-300, nasadené ako prepadová stíhačka.
Jak-28B – upravená modifikácia ľahkého bombardéra, lietadlo bolo schopné lietať v každých meteorologických podmienkach vo dne i v noci. Vychádzala z Jak-26, stroj vyrábal závod v Irkutsku od roku 1960
Jak-28BI – prieskumný typ, vybavený rádiolokačným systémom Bulat, mapovanie terénu
Jak-28I – jedna zo základných modifikácii bombardéru, vyrobených 223 lietadiel, palubná rádiolokačná stanica Iniciativa-2, optický zameriavaci systém OPB-116, autopilot AP-28K. Vyrábal závod v Irkutsku
Jak-28IM – upravená verzia Jak-28I z roku 1973. Verzia vyhodnotená neskôr ako neperspektívna
Jak-28L – na palube systém Lotos, modifikácia nahradila prvú verziu Jak-28B. Sériovo vyrobených 111 strojov, problémy so zaradením do výzbroje ruského letectva. Podobný osud očakával aj Jak-28N
Jak-28P – modifikácia získala pomenovanie Pterodaktyl, podľa kodifikácie NATO Firebar. Prepadový stíhač, vyrábal ho závod v Novosibirsku od roku 1962, vyrobených 435 lietadiel, výroba ukončená v roku 1967. Lietadlo pomerne často upravovali (verzie DP, PM,PP). Do výzbroje ho prijali v obmedzenej miere, z výzbroje lietadlo stiahli v roku 1988
Jak-28R – lietadlo určené na prieskum, bez výzbroje, prezývali ho “holubica mieru”, lietadla boli v bojovej službe v sovietskej a ukrajinskej armáde ešte v 90.rokoch 20.storočia
Jak 28SR – lietadlo určené na prieskum, nahradil staršiu verziu R od roku 1970.
Jak-28RR – najmodernejšia modifikácia Jak-28 určená na prieskum a monitorovanie nepriateľskej komunikácie.
Jak-28U – v kodifikácii NATO Maestro. Lietadlo určené na výcvik pilotov, vyrábal ho závod v Irkutsku, vyrobil celkovo 183 strojov
Jak-28URP – prepadová stíhačka so zvýšenou rýchlosťou, Sovieti túto verziu hodnotili ako najperspektívnejšiu.
Rozličné modifikácie Jak-28 sa nachádzali v službe na celom území ZSSR, lietadlá mali vo výzbroji aj Poliaci a Východní Nemci. Prvými Jak-28 boli vyzbrojená 132 bombardovacia divízia Baltského obranného okruhu (4.gardový bombardovací pluk a 63.bombardovací pluk), domovská základňa v Čenjachovsku a 668 bombardovací pluk so základňou v Tukumuse. Jak-28 mali k dispozícii okrem iného aj 230 bombardovací pluk v Čerljanoch na západe Ukrajiny, 134. bombardovací pluk v Kopitnari v Gruzínsku či 149. Gardový pluk v Nikolajevke (Kazachstan) a 277 bombardovací pluk v Komsomolsku na Amure.
Sovieti nikdy Jak-28 nevyvážali, Jak-28 sa však nachádzali určitú dobu aj v maďarskom Debrecíne (44.bombardovací pluk), dva regimenty sa nachádzali na východonemeckých základniach Werneuchen a Brand. Bombardéry Jak-28 používali do roku 1994 aj Ukrajinci. Bolo vytvorených viacero modifikácii, lietadlo bolo v tieni sovietskych lietadiel MiG a Su.
Lietadlo malo pomerne veľa nehôd, dňa 6,4.1966 Jak-28P zo 668 bombardovacieho pluku vo východnom Nemecku havaroval, na jeho palube sa nachádzali pilot kapitán Boris Kapustin a navigátor nadporučík Jurij Janov. Hrozilo, že lietadlo spadne pri lete na územie Západného Berlína. Posádka udržala lietadlo vo vzduchu a pokúsila sa pristať na územi DDR. Lietadlo nakoniec spadlo do miestneho jazera, telá a zvyšky lietadla vylodili Briti. Britom sa dostala do rúk anténa palubnej rádiolokačnej stanice Orol D, ktorú podrobne s Američanmi preskúmali. Krátko po incidente prevelili všetky Jak-28 z DDR do Tukumusu v Lotyšsku.
Za celú svoju kariéru sa bombardovacie Jak-28 nedočkali skutočného bojového nasadenia. Niekoľko Jak-28B z Karpatského vojenského okruhu sa v roku 1968 zúčastnili akcii v ČSSR, ostré bojové použite Jak-28B zažili len raz, keď Jak-28 vyleteli potlačiť vzburu na sovietskej bojovej fregate VMF Storoževoj, ktorá sa plavila z Rigy do Leningadu (9.11.1975). Na palube bojovej lode vypukla vzbura, v čele ktorej stál kapitán bojovej lode. Trojica Jak-28 dostala za úlohu sovietsku bojovú loď nájsť hľadala v zlom počasí sovietsku bojovú loď. Dva bombardéry Jak-28 loď našli a poškodili, loď Sovieti následne obsadili. Jeden z Jak-28 zaútočil na nesprávne sovietske civilné plavidlo, ktoré smerovalo do prístavu vo Fínsku. Sovieti však po objavení sa modernejších Su-24 začali dávať prednosť Su-24 a neskôr Su-25, ktoré mali lepšie parametre ako bombardéry Jak-28.
Sovietske modifikácie Jak-28 sa používali aj vo vojne v Afganistane v rokoch 1979-1989. Išlo mo modely Jak-28R, Jak-28REB a Jak-28PP. Sovieti stratili v Afganistane 2 prieskumné JaK-28 (1981,1987). Tragicky skončil let Jak-28 v roku 1987, kedy protilietadlovou raketou Afgánci zostrelili prieskumný Jak-28R z 87 prieskumného leteckého pluku. Pilot nadporučík M. Čistejev a šturman kapitán S.V. Povarenkov sa katapultovali, oboch pilotov mudžahedíni zajali a zavraždili.
Lietadlá Jak-28 všetkých modifikácii sa nakoniec výraznejšie v sovietskom letectve nepresadili. MiG a Su predstavili koncepčne lepšie stroje, po ktorých sovietska a neskôr ruská armáda siahla.
