Ilustračné foto                        / Zdroj: russian7.ru
Aktuality, História, Pozemná technika, Vojenská technika,

Čínsky plán na obsadenie ZSSR

Plány USA pre napadnutie ZSSR, vrátane použitia jadrových zbraní, sú všeobecne známe. Už menej sú známe informácie o tom, že krátko po 2. svetovej vojne sa i Spojené kráľovstvo chystalo k masívnemu bombardovaniu sovietskych miest. Plány útoku Číny sú však tajomstvom ukrytým za siedmimi zámkami. Pokúsme sa teda trochu o ich poodhalenie.


Bratia, nie však naveky

Čínska ľudová republika (ČĽR) vznikla 1949 roku, na čom mal ešte v tridsiatych rokoch nezanedbateľnú zásluhu súdruh Stalin. Vtedajší najvyšší čínsky predstaviteľ, Mao Cetung, si to dobre pamätal a nasledoval „staršieho brata“ o to viac, že to so sebou pre Čínu prinášalo aj nemalú výhodu v podobe sovietskych investícií, priemyselných tovarov a potravín.

Smrťou Stalina a nasledujúcim odhalením kultu osobnosti sa dostala Mao Cetungovi do rúk možnosť obviniť ZSSR z odklonu od pravej línie socialistickej cesty a začať vzájomnú konfrontáciu. Objavili sa tak územné spory ČĽR so ZSSR na rozlohe celkovo asi 3 milióny kilometrov štvorcových. Mao Cetung bol presvedčený o neotrasiteľnej sile čínskej armády, čo si potvrdil vojnou v Kórei. A veril tiež aj vo vlastného vojenského génia, veď na vojenských ťaženiach a pochodoch strávil dovtedy nie jedno desaťročie.

Tlak na ZSSR rástol, až kým konfrontácia nevyústila do otvoreného ozbrojeného konfliktu na rieke Ussuri, vyprovokovaný Číňanmi v 1969 roku. Konkrétne 2. marca prenikli čínski vojaci na Damanský ostrov, odkiaľ boli síce sovietskymi jednotkami vytlačení, prestrelky však pokračovali opäť od mája až do septembra toho roku. (ZSSR ostrov získal po tvrdých bojoch naspäť, aby sa napokon už ako územie Ruska stal v roku 2011 svetovým dedičstvom v rámci UNESCO). Dodnes sú tieto udalosti zahalené tajomstvami a nejasnosťami, no dôležité je jedno. Mao pochopil, že Sovietsky zväz je schopný rýchlej, tvrdej a jednoznačnej odpovede. Niektorí historici sa domnievajú, opierajúc sa o čínske pramene, že v ČĽR rátali aj s jadrovým útokom zo strany ZSSR. Síce k nemu nedošlo, expanzionistické plány komunistickej strany Číny to však neschladilo. Tým viac, že už v sedemdesiatych rokoch našla Čína spoločnú reč so Spojenými štátmi americkými, podporujúcimi ČĽR na medzinárodnej scéne.

Do útoku idú oceľové jednotky

Po prvýkrát sa v súčasných dejinách ČĽR objavila vojenská doktrína ako dokument na jar v roku 2015 pod označením „Biela kniha“. Dovtedy to boli filozofické formulácie a citáty súdruha Maa. To nebránilo ČĽR vypracovať plán obsadenia ZSSR.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa pre sovietsku vojenskú rozviedku stalo čínske smerovanie jednou z hlavných priorít. Informácie získavala po zrniečkach, napokon sa však podarilo zhromaždiť viacmenej celistvé poznanie problematiky. Pre útok na sovietske mestá a objekty zamýšľali Číňania použiť raketové útoky spojené s bombardovaním so vzdušným výsadkom, v prípade Sibíri a Ďalekého východu posilnený o tankové jednotky. Čínskych generálov neprivádzalo do pomykova, že Sovietsky zväz premenil sovietsko-čínsku hranicu v obranné pásmo, ovinuté ostnatým drôtom, mínovými poliami a opevneniami. Faktor jadrového protiúderu zo strany sovietskeho velenia vo svojich úvahách vôbec nerozoberali – nedošlo k nemu predsa pri konflikte na rieke Ussuri, keď mali Sovieti jedinečnú príležitosť a ďalšieho sa preto neobávali!

Útokom mali byť vystavené dôležité priemyselné, administratívne, vedecké a vojenské centrá: Vladivostok, Petropavlovsk-Kamčatskij, Novosibirsk, Omsk, Chabarovsk, Orenburg,Sverdlovsk, Gorkij, Arzamas-16, Čeľjabinsk, Bajkonur…

Kujbyšev, dnešná Samara, bolo v pláne obsadiť jednotkami výsadkárov, nielen kvôli leteckým závodom, ale predovšetkým pre administratívno-vojenský význam tohto „druhého hlavného mesta krajiny“. Sem sa v prípade vojny totiž mohlo evakuovať sovietske velenie, a to vďaka príslušnej infraštruktúre udržiavanej v bezchybnom stave od čias Veľkej vlasteneckej vojny (2. svetová vojna, pozn. prekl.). Medzi vedľajšími, no dôležitými cieľmi, bol napríklad tiež Pinsk, neveľké bieloruské prístavné mesto, ale zároveň základňa Pinskej vojenskej flotily.

Použitie jadrových zbraní nebolo v pláne. Čína síce jadrovými zbraňami disponovala, nie však v dostatočnom množstve a sile pre ciele, aké predpokladala okupácia. A kto by už chcel žiť na území, dobytom jadrovým bombardovaním?

Súčasné čínske vedenie oficiálne neudržiava pri živote plány vojenskej okupácie Ruska, čo však na druhej strane nijako nebráni prenikaniu čínskeho biznisu a investícií nielen na Sibír a na Ďaleký východ, ale do celej krajiny.

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov